Paradajka v hlavnej úlohe prekvapivé fakty od kuchyne po jedovatých príbuzných

Paradajka patrí medzi suroviny, ktoré ľudia buď zbožňujú, alebo sa im vyhýbajú. Pre jedných je nenahraditeľná v omáčkach, salse, na pizzi aj v burgri, pre druhých je ako ľuľkovitá rastlina problematická pre citlivosť organizmu, afty alebo zápalové reakcie. Zmätok okolo paradajok navyše podporuje aj ich rodokmeň. Botanicky sú príbuzné s rastlinami, ktoré majú povesť nebezpečných jedov, a zároveň sa podľa definícií zaraďujú medzi plody, ktoré by teoreticky mohli zdieľať misu s ovocím. Práve táto rozpoltenosť robí z paradajky fascinujúcu tému.

Prvé divé paradajky sa objavili v Južnej Amerike dávno pred ľuďmi

Genetické výskumy naznačujú, že drobné divé paradajky veľkosti čerešní existovali približne pred 80-tisíc rokmi. Nešlo o žiadne pestované rastliny, skôr o prirodzený vývoj v krajine dnešného severozápadu Južnej Ameriky. Pestovanie paradajok ľuďmi prišlo oveľa neskôr, približne pred 7-tisíc rokmi, keď sa začali cielene šľachtiť menšie plody z predkov dnešných odrôd. O presnú krajinu pôvodu sa vedú spory, najčastejšie sa spomína Peru alebo Ekvádor, no kontinent ako taký je istý. Odtiaľ sa paradajky postupne rozšírili do zvyšku sveta.

Tisíce odrôd a viac farieb než len červená

Počet odrôd paradajok je ohromujúci. Striedme odhady hovoria o viac než 10-tisíc, iné prístupy spomínajú dokonca desaťtisíce navyše. V praxi sa odrody často zoskupujú do niekoľkých základných typov, napríklad slivkové paradajky vhodné do omáčok, veľké mäsité, drobné čerešňové, bežné guľaté a výrazne tvarované srdcovité. Okrem tvarov zaujmú aj farby. V obchodoch prevláda červená, no existujú aj žlté, zelené, fialové, pásikavé či škvrnité varianty, ktoré sa líšia chuťou aj využitím.

Paradajky sa pestujú aj vo vesmíre a má to zmysel aj na Zemi

Pokusy s rastlinami vo vesmíre nie sú novinkou, semená sa na obežnú dráhu dostávali už v druhej polovici 20. storočia. Od 80. rokov sa vedci snažia pestovať rastliny priamo v kozmických podmienkach, aby sa overilo, ako sa bude dariť potravinám pri dlhých misiách. Vzdelávacie projekty typu Tomatosphere priblížili tému deťom a školám prostredníctvom semien vystavených vesmírnemu prostrediu. Moderné experimenty potom ukázali, že paradajky sa dajú vo vesmíre naozaj dopestovať, čo pomáha plánovaniu sebestačnosti posádok. Popri tom sa poznatky využívajú aj na Zemi, napríklad pri hľadaní spôsobov, ako pestovanie rastlín zapojiť do terapeutických programov.

Koľko paradajok sa zje, závisí od toho, čo považujete za paradajku

Priemerná spotreba v USA sa často uvádza okolo dvadsiatich libier paradajok ročne na osobu, no čísla môžu klamať podľa toho, či sa rátajú len čerstvé paradajky, alebo aj spracované výrobky. Výrazná časť spotreby totiž pripadá na konzervované a priemyselne spracované paradajky. Veľkú rolu hrá pizza a cestovinové omáčky, takže paradajka sa k ľuďom dostáva skôr v podobe pretlaku, kečupu a omáčok než ako čerstvý plod zo záhrady.

Paradajka dokáže zakoreniť takmer kdekoľvek na stonke

Paradajky majú pozoruhodnú schopnosť vytvárať zárodky koreňov na stonke a niekedy aj na ďalších častiach rastliny. Tieto drobné výrastky, označované ako adventívne korene, umožňujú jednoduché množenie odrezkami. Zároveň môžu fungovať ako poistka, keď je rastlina v strese, napríklad pri premokrení. Ak hlavné korene trpia nadmernou vlhkosťou, paradajka sa môže pokúsiť založiť nové korene vyššie, aby zvýšila šancu na prežitie.

Rekordný paradajkový strom láka návštevníkov v Epcote

V zábavných parkoch sa zvyčajne očakávajú atrakcie, no v Epcote vo Walt Disney Worlde je jedným z ťahákov aj poľnohospodársky projekt. V tamojšej časti venovanej pestovaniu rastlín sa objavil obrovský paradajkový strom, ktorý dokázal počas jediného roka vyprodukovať vyše 32-tisíc paradajok. Nejde len o kuriozitu, časť úrody sa využíva aj v gastronómii v rámci areálu. Pre návštevníkov je zaujímavé, že podobné projekty prepájajú výskum, pestovanie a reálne využitie potravín.

Hádzanie zhnitým jedlom na hercov má dlhú históriu

Ešte dávno pred modernými hodnoteniami filmov existoval priamy spôsob, ako dať najavo nespokojnosť. Diváci v minulosti niekedy hádzali na účinkujúcich to, čo mali poruke, typicky prezreté ovocie a zeleninu. Tradícia sa spája aj s obdobím alžbetínskeho divadla, kde sa publikum výrazne líšilo podľa spoločenského postavenia a reakcie mohli byť tvrdé. Nešlo však len o divadlo, výbuchy nespokojnosti v podobe hádzania potravín sa objavovali aj v politických súvislostiach, len namiesto paradajok niekedy lietala iná zelenina.

Európania sa paradajok báli pre otravy z riadu

V 18. storočí sa v Európe rozšírila predstava, že paradajky sú jedovaté. Paradoxne za to často nemohla samotná rastlina, ale riad. Kyslosť paradajok mohla reagovať s materiálmi používanými v bohatších domácnostiach, najmä s riadom obsahujúcim olovo. To sa potom uvoľňovalo do jedla a spôsobovalo otravy, ktoré si ľudia spájali práve s paradajkami. Odtiaľ pramenili aj posmešné či varovné prezývky, ktoré paradajky stavali na úroveň nebezpečného ovocia z rozprávok.

Španielska La Tomatina premení ulice na paradajkové bojisko

To, čo kedysi slúžilo ako prejav nesúhlasu, je dnes v jednej časti Španielska dobrovoľnou oslavou. V meste Buñol neďaleko Valencie sa každoročne poslednú augustovú stredu koná festival La Tomatina, počas ktorého sa ľudia z celého sveta zámerne zasypávajú paradajkami. Účasť je dnes obmedzená, no aj tak sa počas akcie spotrebujú desiatky až stovky ton plodov. Okrem samotnej bitky sa konajú sprievodné slávnosti, sprievody a kulinárske podujatia, ktoré z festivalu robia výrazný symbol miestnej kultúry.

Z botanického hľadiska je paradajka bobuľa, právne však kedysi bývala zeleninou

Botanika označuje paradajku za bobuľu, pretože vzniká z kvetného semenníka a obsahuje semená uzavreté v dužine. Do podobnej kategórie spadajú aj ďalšie plody, ktoré sa v kuchyni často berú ako zelenina. Napriek tomu sa paradajka v bežnom živote používa skôr v slaných jedlách, a preto sa vníma ako zelenina. Túto logiku kedysi potvrdil aj súdny spor v USA, keď kvôli clám na dovoz padlo rozhodnutie, že na účely zdanenia bude paradajka považovaná za zeleninu, pretože tak s ňou narába verejnosť a gastronómia.

V 16. storočí sa paradajky spájali s mandragorou

Paradajka patrí do čeľade ľuľkovitých, kam spadá aj mandragora, rastlina opradená povesťami o mágii, liečivých účinkoch aj nebezpečenstve. V 16. storočí jeden z významných botanikov dospel k názoru, že paradajka je nielen ľuľkovitá, ale dá sa zaradiť aj k mandragorám. Tým získala v očiach ľudí dvojznačný nádych, mohla byť lákavá aj hrozivá zároveň. Až neskôr sa postupne ukázalo, že nie všetky ľuľkovité rastliny sú smrteľne nebezpečné, a paradajky aj zemiaky si vydobyli miesto na stole.

Paradajky sa kedysi pestovali najmä na okrasu

Keďže sa ľudia dlho báli paradajky jesť, často končili na záhonoch ako okrasné rastliny. Pritom majú aj estetické kvality, kvitnú drobnými žltými kvetmi a ich plody sú výrazné a dekoratívne. V niektorých častiach Európy im hovorili rajské jablko alebo jablko lásky, čo odráža vtedajší romantizujúci pohľad na neobvyklú rastlinu. Postupne sa však objavovali odvážni kuchári a domácnosti, ktoré začali paradajky tepelne upravovať a využívať v jedle. S rastúcou skúsenosťou a šírením receptov sa z okrasnej zvláštnosti stala jedna z najdôležitejších surovín modernej kuchyne.

Paradajka je príklad plodiny, ktorá sa pohybovala medzi strachom, mýtmi a vedou, kým si definitívne našla cestu do každodenného jedálnička.

Zdroj: Foodie, The Spruce, Pestrazahrada.cz