Hady v záhrade prezimujú pod kôlňou aj v komposte strach z nich je zbytočný a ich práca na nezaplatenie

Keď sa na jeseň ochladí, mnohé zvieratá začnú meniť svoje správanie. Vtáky odlietajú do teplejších krajín, cicavce si vytvárajú hustejšiu srsť a niektoré živočíchy si robia zásoby potravy. U hadov to však funguje inak. Hoci sa v lete môžu v záhradách, na lúkach alebo pri kamenistých cestách objavovať pomerne často, s príchodom zimy akoby zmizli. V skutočnosti nikam ďaleko neodchádzajú. Len si vyhľadajú bezpečné miesto, kde prečkajú obdobie chladu.

Hady patria medzi plazy a sú ektotermné, čo znamená, že si sami nevyrábajú telesné teplo ako ľudia alebo iné cicavce. Teplota ich tela závisí od okolitého prostredia. Práve preto ich za teplých dní môžeme vidieť, ako sa vyhrievajú na kameňoch, dreve alebo na okrajoch ciest. Slnko im pomáha získať energiu potrebnú na pohyb aj trávenie. Len čo však prídu mrazy, takýto spôsob zahrievania už nestačí.

Čo hady robia, keď sa ochladí

S klesajúcou teplotou sa hadom spomaľuje metabolizmus, tep aj dýchanie. Prestávajú byť aktívne a postupne obmedzujú príjem potravy. V chladnom období by totiž ich telo potravu nedokázalo správne spracovať. Namiesto zimného lovu sa preto sústredia na jediné – nájsť úkryt s čo najstálejšou teplotou.

Tento zimný útlm sa často prirovnáva k hibernácii, no pri hadoch je presnejšie hovoriť o stave podobnom brumácii. Nejde o hlboký, neprerušovaný spánok. Had je výrazne spomalený, šetrí energiu a väčšinu času zostáva ukrytý, no počas nezvyčajne teplého zimného dňa sa môže na chvíľu objaviť na povrchu, aby sa zohrial alebo napil, a potom sa opäť vráti do úkrytu.

Hibernákulum bezpečný zimný domov hadov

Miesto, kde hady prečkávajú zimu, sa označuje ako hibernákulum. Musí ísť o priestor, kde teplota neklesá pod bod mrazu a kde sú chránené pred vetrom, vlhkosťou aj predátormi. V teplejších oblastiach im môže stačiť tlejúci kmeň, kopa dreva alebo kompost. V chladnejších krajoch zaliezajú hlbšie do zeme, často pod hranicu premŕzania pôdy.

Typickým zimoviskom môžu byť opustené nory hlodavcov, skalné štrbiny, kamenné múriky, priestory pod kôlňami, terasami alebo pod starými doskami a kopami materiálu. Záhrada tak môže hadom ponúknuť viac úkrytov, než si väčšina ľudí uvedomuje. Neznamená to však, že by boli nebezpečné alebo že by dom aktívne vyhľadávali. Zvyčajne hľadajú najmä pokoj, sucho a stabilné podmienky.

Prečo býva v jednom úkryte viac hadov naraz

Nájsť ideálne zimovisko nie je jednoduché. Dobre chránených miest s vhodnou teplotou nie je v krajine neobmedzene, a preto sa často stáva, že ten istý úkryt zdieľa viac hadov súčasne. Pri niektorých druhoch je to úplne bežné. Spoločné prezimovanie im pomáha lepšie prečkať nepriaznivé obdobie a na jar navyše uľahčuje hľadanie partnera.

Práve z tohto dôvodu možno na jar niekedy naraziť na väčšie klbko hadov. Taká situácia môže človeka vystrašiť, no v skutočnosti ide o prirodzené správanie spojené s rozmnožovaním. Hady po zime ožívajú, vyhrievajú sa a využívajú to, že sa nachádzajú blízko ostatných jedincov.

Rozdiel robí podnebie aj druh hada

To, ako dlho hady zostávajú neaktívne, závisí od podnebia, nadmorskej výšky, počasia aj konkrétneho druhu. V chladnejších oblastiach môžu zaliezť už počas októbra a v úkryte zostať až do skorého jari. V miernejších regiónoch je ich zimný režim voľnejší. Keď sa oteplí, môžu sa na čas objaviť aj uprostred zimy a opäť sa stiahnuť, len čo sa vráti chlad.

Niektoré nejedovaté druhy sa dobre prispôsobujú aj prostrediu blízko ľudí, kým iné uprednostňujú odľahlejšie prírodné biotopy. Vo všeobecnosti však platí, že hadom nejde o blízkosť človeka, ale o dostupnosť vhodného úkrytu a dostatok potravy v aktívnej časti roka.

Prečo sú hady pre záhradu užitočné

Hoci má mnoho ľudí pred hadmi rešpekt, v ekosystéme majú veľmi dôležitú úlohu. Sú prirodzenými predátormi a pomáhajú regulovať počty živočíchov, ktoré ľudia často považujú za škodcov. Väčšie hady lovia myši, hraboše alebo iné drobné hlodavce. Menšie druhy sa môžu živiť slizniakmi, hmyzom alebo obojživelníkmi podľa toho, čo je pre ne prirodzené.

Tým, že udržiavajú rovnováhu v populáciách svojej koristi, prospievajú záhradám, poliam aj voľnej krajine. Zároveň sú samy súčasťou potravového reťazca a stávajú sa korisťou dravých vtákov alebo iných predátorov. Had teda nie je neželaný votrelca navyše, ale plnohodnotná súčasť prírody.

Len čo sa na jar oteplí, hady sa vracajú k bežnej aktivite a opäť pomáhajú obmedzovať premnoženie drobných škodcov v okolí záhrad a sadov.

Dá sa hadom vytvoriť zimný úkryt

Ak chce človek podporiť prirodzenú rovnováhu v záhrade, môže hadom ponúknuť vhodné útočisko. Dôležité je zvoliť pokojné miesto a vytvoriť priestor, ktorý poskytne sucho, dutiny a tepelnú stabilitu. Poslúžiť môžu kamene, kusy kôry, konáre alebo drevo naukladané tak, aby medzi nimi zostali medzery. Ešte lepšie je, ak časť takéhoto úkrytu siaha pod úroveň, kam v zime premŕza pôda.

Podobné miesto však nemusí slúžiť len hadom. Často ho využijú aj žaby, jašterice alebo užitočný hmyz. Zmyslom nie je prilákať veľké množstvo zvierat k domu, ale ponúknuť prírode kút, kde môže fungovať bez zbytočných zásahov. Kto má z hadov obavy, mal by si uvedomiť, že tieto plazy väčšinou nemajú záujem o kontakt s ľuďmi a pri vyrušení sa snažia čo najrýchlejšie zmiznúť.

Kedy sa hady znovu objavujú

Na otázku, kedy hady na jar vyliezajú, neexistuje jediná presná odpoveď. Závisí to od priebehu zimy aj od lokality. Niekde sa začnú objavovať už pri prvých dlhších slnečných dňoch, inde až pri trvalejšom oteplení. Vždy však platí, že teplo je pre ne signálom na návrat do aktívneho života.

Keď teda v zime hady nevidíme, neznamená to, že z krajiny zmizli. Len prečkávajú nepriaznivé obdobie ukryté v bezpečí. Keď sa opäť oteplí, vrátia sa na svoje obľúbené miesta a budú pokračovať v úlohe nenápadných, no veľmi užitočných obyvateľov našej prírody.

Zdroj: Martha Stewart, Willys Wilderness , Pestrazahrada.cz