Šafran stojí viac než zlato a dá sa pestovať aj na slovenskej záhrade, na jeden gram však potrebujete 200 kvetov

Šafran patrí medzi najcennejšie koreniny na svete a jeho vysoká cena nie je náhodná. Za malým množstvom sušenej koreniny stojí veľa ručnej práce, starostlivý zber aj náročné sušenie. V našich podmienkach sa zvyčajne predáva približne za 500 až 1000 korún za gram, pričom pri špičkovej kvalite môžu ceny vystúpiť ešte oveľa vyššie. Pri väčších objemoch sa potom hodnoty pohybujú v desiatkach až stovkách tisíc korún, prípadne až okolo milióna korún za kilogram.

Pestovanie nie je jednoduché ani rýchle

Hoci šafran láka predstavou vysokého zárobku, nejde o plodinu, ktorú by bolo možné pestovať bez skúseností a nasadenia. Nestačí len obľuba tejto koreniny alebo vzťah ku kvetom. Šafran siaty potrebuje vhodnú klímu, dobre pripravenú pôdu a najmä dostatok priestoru. K tomu sa pridáva aj časovo náročný zber, ktorý sa bez ručnej práce prakticky nezaobíde.

Najlepšie sa mu darí v oblastiach so subtropickým až miernym podnebím. Vyhovujú mu teploty okolo 15 až 20 °C. Dôležitá je aj hlinitopiesočnatá pôda bohatá na živiny, ktorá zároveň dobre odvádza vodu. Ešte pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť vyzretým organickým hnojivom, aby mali hľuzy čo najlepší štart.

Koľko kvetov treba na jediný gram

Na šafrane je najpozoruhodnejší pomer medzi množstvom práce a výsledkom. Na získanie jediného gramu sušenej koreniny treba približne 150 až 200 kvetov. Práve preto je pestovanie náročné aj na plochu. Na jeden meter štvorcový sa síce môže zmestiť až približne 50 hľúz, zvyčajne v rozostupe 10 až 15 cm, no aj tak je na väčšiu produkciu potrebný rozsiahlejší pozemok.

Hodnota šafranu nevychádza len zo vzácnosti, ale najmä z obrovského podielu ručnej práce pri zbere a spracovaní.

Od výsadby po zber

Hľuzy sa vysádzajú najčastejšie koncom leta. Počas vegetácie rastliny potrebujú miernu a pravidelnú zálievku. Kvety sa objavujú na jeseň a práve vtedy prichádza najdôležitejšia fáza. Každý kvet treba ručne pozbierať a zo stredu opatrne vybrať tri červené blizny, teda časť, ktorá sa po usušení používa ako korenina. Tieto jemné časti sa následne nechajú preschnúť na papieri alebo plátne a až potom sa uložia do nádoby.

O cene rozhoduje aj kvalita

Nie každý šafran má rovnakú hodnotu. Výsledná cena závisí od farby, vône, chuti, čistoty aj schopnosti intenzívne farbiť pokrm. Odborné hodnotenie sleduje aj obsah látok, ktoré dávajú korenine jej typické vlastnosti. Crocín ovplyvňuje farbu, picrocrocín súvisí s chuťou a safranal vytvára charakteristickú arómu. Pri profesionálnej produkcii sa kvalita posudzuje aj laboratórne podľa medzinárodných noriem.

Kde sa šafranu darí najviac

Hlavným svetovým producentom je Irán, odkiaľ pochádza väčšina globálnej úrody. Významné a cenené množstvá dodávajú aj Španielsko, Kašmír alebo Afganistan. Práve tam panujú podmienky, ktoré sú pre túto rastlinu prirodzene priaznivé. V týchto oblastiach môže byť šafran zaujímavým privyrobením aj hlavným zdrojom príjmov.

Má zmysel skúsiť to doma

Pre domácich pestovateľov môže byť šafran zaujímavým experimentom, no skôr na vlastnú spotrebu než ako rýchla cesta k zisku. Kto si chce pestovanie vyskúšať, mal by začať v malom a overiť si, či dokáže rastlinám ponúknuť vhodné podmienky. Aj niekoľko vlastnoručne vypestovaných kvetov môže potešiť a ukázať, prečo je táto korenina už stáročia taká cenená.

Zdroj: RHS, Kasmiril, Pestrá zahrada, Pestrazahrada.cz