Dlhoročná úroda bez veľkej starostlivosti stavte na rebarboru v záhrade

Rebarbora je dlhoveká a veľmi odolná trvalka, ktorá zvláda aj chladné polohy a pritom nevyžaduje veľa starostlivosti. Každý rok na jar znovu obráža a postupne vytvára mohutný trs listov, ktorý môže mať šírku okolo 1,5 metra aj viac, takže potrebuje dostatok priestoru. Cez zimu nadzemná časť zatiahne, listy odumierajú a na jar sa objavia nové stopky. Zbierajú sa práve listové stopky, najčastejšie na jar a na začiatku leta.

Chuť rebarbory sa líši podľa odrody aj veku stopiek, niekedy je výrazne kyslá, inokedy prekvapivo jemnejšia. V kuchyni sa síce používa podobne ako ovocie, botanicky však ide o zeleninu. Tradične končí v koláčoch a posýpkach, no výborne funguje aj v čatní alebo ako pikantná zložka omáčok.

Pri rebarbore je dôležitá trpezlivosť. V prvom roku po výsadbe by sa nemalo zberať vôbec, v druhom len veľmi obmedzene, aby rastlina zosilnela. Až od tretej sezóny je vhodné zberať bežne, pričom v jednom období je rozumné odobrať maximálne približne tretinu stopiek, aby zostalo dosť listov pre ďalší rast.

Výber odrody podľa farby, chuti aj spôsobu pestovania

Odrody sa líšia farbou stopiek od sýto rubínovej cez ružovú až po svetlejšie tóny so zelenkastým nádychom. Rozdiely sú aj v sile rastu, sladkosti, termíne zberu a vhodnosti na rýchlenie. Ak chcete rebarboru pestovať v nádobe, oplatí sa zvoliť kompaktnejší typ, ktorý nebude vyžadovať extrémny priestor. Na zimné rýchlenie sa naopak hodia skoré odrody, ktoré reagujú ochotnejšie a dajú skoršiu úrodu.

Rebarboru možno získať aj od iných záhradkárov. Staršie trsy sa totiž približne raz za päť rokov delia, aby nestrácali vitalitu a dobre rodili. Pri delení vznikne viac nových častí, ktoré sa dajú ľahko darovať alebo presadiť na ďalšie miesto.

Kde rebarboru zohnať a akú formu zvoliť

Najčastejšie sa predávajú sadenice v kvetináči alebo spiace korene bez zeminy, takzvané koruny. Koruny bývajú dostupné od neskorej jesene do skorej jari a zvyčajne vyjdú lacnejšie než kontajnerované rastliny. Semená sú síce najlacnejšia možnosť, ale cesta k plnému zberu je výrazne dlhšia a navyše môžu vznikať rozdiely v kvalite, pretože semenáče nie sú úplne rovnaké ako materská rastlina. Pri kúpených korunách či sadeniciach je dôležité vyberať spoľahlivý zdroj, aby boli rastliny zdravé a bez vírusových problémov.

Príprava stanoviska a pôdy na dlhé roky

Ideálne je otvorené slnečné miesto s úrodnou pôdou, ktorá drží vlahu, ale zároveň nie je trvalo premokrená. Rebarbora si poradí aj s ľahkým prítienením, no v hlbokom tieni bude slabšia. Ak máte ťažkú ílovitú zem alebo slabú drenáž, bezpečnejšie je pestovanie vo vyvýšenom záhone alebo vo veľkej nádobe. Hoci je rebarbora mrazuvzdorná, mladé výhonky môžu poškodiť neskoré mrazy, preto je výhodné vyhnúť sa mrazovým kotlinám. Do chladných miest sa často hodia aj neskôr dozrievajúce odrody.

Pred výsadbou je dobré odstrániť vytrvalé buriny a pôdu výrazne zlepšiť organickou hmotou. Osvedčené je zapracovať vyzretý kompost alebo dobre rozložený maštaľný hnoj, približne dve vedrá na meter štvorcový. Ak pestujete bez rýľovania, dá sa pôda dopredu prikryť hrubšou vrstvou organickej hmoty a sadiť priamo do nej.

Výsev zo semien ako lacnejšia, ale pomalšia cesta

Pestovanie zo semena nie je najrýchlejšia ani najľahšia varianta, zato umožní vypestovať viac rastlín s menšími nákladmi. Semenáče štartujú pomalšie než kúpené koruny či sadenice s hotovým koreňovým systémom a môžu sa líšiť rastom aj kvalitou stopiek. Ak sa pre výsev rozhodnete, môžete vysievať koncom zimy do sadbovačov alebo malých nádob v interiéri do bezrašelinového výsevného substrátu, približne 2,5 centimetra hlboko. Na trvalé miesto sa potom vysádza na jar alebo na jeseň.

Ďalšou možnosťou je jarný výsev von na pripravený záhon do rovnakej hĺbky. Keď rastliny vzídu, treba ich postupne jednotiť, najprv na menšie rozstupy a neskôr presadiť na finálnu vzdialenosť približne 75 až 90 centimetrov, aby mali priestor pre budúci trs.

Výsadba korún a sadeníc do záhona aj do kvetináča

Rebarboru v kvetináči možno sadiť prakticky celoročne, no najlepšie sa ujíma na jar alebo na jeseň. Výsadbe počas veľkých horúčav a sucha je lepšie sa vyhnúť. Spiace koruny sa predávajú najmä od novembra do marca a po doručení je vhodné ich čo najskôr zasadiť.

Jamka by mala byť o niečo širšia než korene. Rastlina sa umiestni tak, aby vrchol koruny alebo miesto, odkiaľ vyrastajú listy, zostalo tesne nad povrchom pôdy. Potom sa zasype, pôda sa jemne pritlačí a výdatne zaleje. Pri výsadbe viacerých kusov dodržte spon približne 75 až 90 centimetrov.

Pestovanie rebarbory v nádobe

Ak sa vám v zime záhon často mení na mokraď alebo nemáte miesto, dá sa rebarbora úspešne pestovať vo veľkom kontajneri. Nádoba by mala byť aspoň 50 centimetrov hlboká aj široká a musí mať dostatok odtokových otvorov. Použite bezrašelinový substrát na báze zeminy, aby lepšie držal vlahu a živiny. Koruna sa sadí tak, aby hlavný púčik zostal tesne nad povrchom. Pri pestovaní v nádobe treba počítať s pravidelnejšou zálievkou, pretože substrát rýchlejšie presychá.

Celoročná starostlivosť, ktorá udrží trs silný

Keď sa rebarbora dobre zakorení, býva takmer bezstarostná. Základná údržba spočíva v odstraňovaní kvetných stvolov, uprataní odumierajúcich listov a jarnom mulčovaní. Ako trs starne a hustne, prospieva mu delenie. Kto chce veľmi skoré, krehké a svetlejšie stopky, môže využiť zimné rýchlenie v tme.

Zálievka a prihnojovanie

Mladé rastliny potrebujú v prvom roku pravidelnú zálievku počas suchých období, kým nevytvoria silné korene. Staršia rebarbora sa zvyčajne zalieva len pri dlhšie trvajúcom suchu, pretože v horúčave a suchu rast spomaľuje. V nádobách je zálievka potrebná počas celej sezóny častejšie, no substrát nesmie byť trvalo premokrený, inak hrozí hniloba koreňov.

Mulč z kompostu väčšinou dodá dosť živín. Ak je pôda chudobná a rast slabý, pomôže na jar alebo v lete organické hnojivo s vyšším podielom dusíka, ktoré podporí tvorbu listov a stopiek. Dôležité je to neprehnať, aby rastlina zbytočne nevyháňala do kvetu.

Mulčovanie na jar

Každú jar sa osvedčuje vrstva vyzretého kompostu alebo inej dobre rozloženej organickej hmoty približne 7 centimetrov hrubá okolo trsu. Korunu však nezasypávajte, pretože pri zahrnutí môže zahnívať. Mulč udržiava rovnomernú vlhkosť a obmedzuje burinu.

Rýchlenie rebarbory pre skorší a jemnejší zber

Ak chcete získať skoré, sladšie a krehké stopky, prikryte uprostred zimy silný zdravý trs vysokou nádobou alebo rýchliacim zvonom, aby výhonky rástli v tme. Keď sa stopky objavia, rastú veľmi rýchlo a zvyčajne sú na zber za štyri až osem týždňov. Po zbere prvej vlny kryt odstráňte a nechajte rastlinu ďalej rásť bežným spôsobom. Ten istý trs nie je vhodné rýchliť každý rok po sebe, pretože sa tým oslabuje.

Ešte skorší postup spočíva vo vyrytí časti koreňov v novembri. Korene sa nechajú až dva týždne vonku v chlade, aby sa prerušil pokojový stav, potom sa zasadia do nádoby so substrátom a prenesú do chladnej miestnosti alebo skleníka približne s teplotou 7 až 16 stupňov. Svetlo sa vylúči zakrytím a udržiava sa len mierna vlhkosť. Stopky môžu byť na zber približne za päť týždňov, no takto rýchlené koruny bývajú výrazne vyčerpané a často sa po zbere už nevyužívajú.

Odstraňovanie kvetov a delenie starších trsov

Ak rebarbora vyženie kvetný stvol, je vhodné ho čo najskôr vylomiť alebo vyrezať pri báze. Kvitnutie rastlinu stojí energiu a môže znížiť silu ďalších stopiek. Niektoré odrody kvitnú častejšie, častejšie je to aj pri semenáčoch, pri veľmi vlhkom lete alebo po nadmernom dusíkatom hnojení. Staré, dlho nedelené trsy majú ku kvitnutiu tiež väčší sklon.

Veľké trsy je dobré približne raz za päť rokov rozdeliť, najmä keď je porast príliš zahustený alebo stopky slabnú. Delenie sa robí v období vegetačného pokoja od polovice jesene do skorej jari. Celý trs sa vyryje a rozdelí na menšie časti tak, aby každá mala kus oddenku a aspoň jeden rastový púčik. Najlepšie bývajú diely z okraja trsu, zatiaľ čo stred môže byť unavený. Slabé alebo nahnité časti sa vyhadzujú a zdravé sa hneď znovu vysadia.

Prezimovanie bez komplikácií

Rebarbora nevyžaduje zimnú ochranu, naopak chlad je dôležitý pre jarný štart rastu. Na jeseň je vhodné nechať listy prirodzene zatiahnuť, potom ich odstrániť, aby sa rastové body dostali k zimnému chladu. Odumreté listy môžu ísť na kompost, pretože obsiahnuté látky sa pri rozklade rozložia.

Zber stopiek tak, aby rastlina dlhodobo prosperovala

Prvý rok po výsadbe sa nezberá, v druhom roku len pár stopiek. Od tretieho roka sa dá zberať bežne. Väčšina odrôd začína dávať stopky od apríla alebo mája. Hoci môžu byť použiteľné aj v lete, zvyčajne sa odporúča zber obmedziť koncom júna až začiatkom júla, aby si rastlina vytvorila dosť zásob na ďalšiu sezónu.

Na zber vyberajte mladšie stopky okolo 30 centimetrov, pri ktorých sa list práve úplne otvoril. Stopka sa uchopí pri báze a jemne sa vykrúti a vytiahne. Nerežte ju nožom, pretože zostávajúci pahýľ môže zahnívať. List sa neje, preto ho odstráňte a dajte na kompost. Z jedného trsu neberte viac než približne tretinu stopiek, aby zostalo dosť listovej plochy pre ďalší rast.

Poznámka: Obavy z vyššieho obsahu kyseliny šťaveľovej počas sezóny sa týkajú najmä listov, ktoré sa nekonzumujú. V stopkách je jej množstvo bežne nízke a pri obvyklom použití nepredstavuje toxický problém.

Rýchlené stopky sa zberajú rovnakým spôsobom, keď dorastú približne na 30 centimetrov. Po zbere rýchlenej várky sa kryt odstráni a daný trs sa nechá do konca sezóny bez ďalšieho zberu, aby zregeneroval.

Najčastejšie problémy a ako im predchádzať

Rebarbora je všeobecne robustná a môže vydržať aspoň desať rokov, a pri pravidelnom delení aj výrazne dlhšie. Napriek tomu sa občas objavia problémy. Slizniaky dokážu poškodiť mladé výhonky, najmä tie krehké pri rýchlení. Neskorý mráz môže výhonky spáliť, a keď hrozia mrazíky, pomôže dočasné zakrytie napríklad slamou alebo priedušnou textíliou.

V trvalo vlhkej pôde hrozí hniloba, najmä v zime. Kľúčová je dobrá drenáž, vyvýšený záhon alebo nádoba bez státia vo vode. Ak sa objavia odumierajúce alebo mäknúce časti, je vhodné ich rýchlo odstrániť, aby sa problém nešíril. Niekedy sa tiež stáva, že sa stopky pozdĺžne rozštiepia a môžu mať lepkavú šťavu. Často to súvisí s výkyvmi počasia, keď po chladnom alebo suchom období príde rýchle zlepšenie podmienok a pletivá sa nestihnú prispôsobiť.

Zdroj: Rhs, Almanac , Pestrazahrada.cz