Ako rozoznať jedlý gaštan od jedovatého Jeden chutí ako lahôdka druhý škodí ľuďom aj psom
Jesenná prechádzka parkom láka na zbieranie lesklých hnedých gaštanov. Málokto však vie, že to, čomu bežne hovoríme gaštan, je v skutočnosti plod pagaštanu konského, ktorý je pre človeka nejedlý a mierne jedovatý. Pravé jedlé gaštany, známe aj ako maróny, rastú na úplne inom strome, na gaštanovníku jedlom. Obe plody sú si na prvý pohľad podobné, no pri troche pozornosti ich od seba spoľahlivo odlíšite.
Dva stromy, ktoré spolu nemajú nič spoločné
Hoci sa obom plodom ľudovo hovorí gaštany, stromy, na ktorých rastú, nie sú vôbec príbuzné. Gaštanovník jedlý (Castanea sativa) patrí do čeľade bukovité, rovnako ako buk či dub. Pochádza z južnej Európy a Malej Ázie a u nás rastie najmä v teplejších oblastiach, v záhradách, sadoch a miestami aj vo voľnej prírode.
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) naopak patrí do čeľade mydlovníkovité. Pôvodom je z Balkánu a na Slovensku ide o jeden z najbežnejších stromov v parkoch, alejach a na námestiach. Preto sa s jeho plodmi stretávame oveľa častejšie a preto je aj väčšina „gaštanov“, ktoré si deti nosia domov vo vreckách, nejedlá.
Pichľavý obal prezradí najviac

Najjednoduchší rozlišovací znak nájdete ešte skôr, než plod vylúpnete. Obal jedlého gaštana je husto pokrytý dlhými, tenkými a veľmi ostrými tŕňmi. Pripomína zeleného, neskôr hnedého ježka a holou rukou sa doň takmer nedá siahnuť.
Obal pagaštanu je iný. Je zelený, kožovitý a nesie len riedke, krátke a hrubé ostne, takže pôsobí skôr bradavičnato. Bez obáv ho vezmete do ruky a po dopade na zem zvyčajne sám praskne.
Líši sa aj počet plodov vnútri. V obale gaštanovníka bývajú spravidla dva až tri plody, ktoré sa navzájom tlačia. Pagaštan má v obale zvyčajne len jeden plod, výnimočne dva.
Tvar plodu a malá špička
Jedlý gaštan je menší, na jednej alebo oboch stranách sploštený a k jednému koncu sa zužuje. Na jeho vrchole nájdete drobný chlpatý strapček, teda špičku, čo je zvyšok blizny po odkvitnutom kvete. Šupka je tmavohnedá, lesklá a pri báze má len menšiu svetlejšiu plôšku.
Plod pagaštanu je väčší, pravidelne guľatý a úplne hladký. Žiadnu špičku nemá. Typická je preň veľká matná svetlá škvrna, ktorej sa ľudovo hovorí pupok a zaberá výraznú časť povrchu.
Najrýchlejšie pravidlo znie takto. Ak má plod špičku a obal ako ježko, je jedlý. Ak je guľatý, bez špičky a s veľkou svetlou škvrnou, ide o pagaštan.
Listy a kvety pomôžu počas celého roka
Strom spoznáte aj mimo obdobia plodov. Gaštanovník má jednoduché, dlhé a úzke listy s výrazne zúbkatým, pílkovitým okrajom. Pagaštan má listy dlaňovito zložené z piatich až siedmich lístkov, ktoré vyrastajú z jedného miesta a pripomínajú roztvorenú dlaň.
Odlišné sú aj kvety. Pagaštan kvitne v máji a jeho biele súkvetia stoja na vetvách ako vzpriamené sviece. Gaštanovník kvitne neskôr, v júni a júli, a tvorí dlhé žlto-biele jahňady s výraznou vôňou. Plody oboch stromov dozrievajú od septembra do októbra.
Prečo pagaštan nejesť

Plody pagaštanu obsahujú saponín escín a ďalšie látky, ktoré dráždia tráviaci trakt. Po ich zjedení sa môžu objaviť nevoľnosť, vracanie, hnačka a bolesti brucha. Tepelná úprava ich škodlivosti nezbavuje, takže pagaštan nie je vhodný ani surový, ani pečený. Pozor treba dávať najmä pri malých deťoch a tiež pri psoch, ktoré plody pri hre rady obhrýzajú.
Úplne zbytočné však plody pagaštanu nie sú. Výťažky z nich sa využívajú v kozmetike a v prípravkoch na podporu žíl a zbierajú sa aj ako krmivo pre lesnú zver.
Ako pripraviť jedlé gaštany
Pravé gaštany sú chutné, sladké a múčnaté. Pred pečením treba na ich vypuklej strane narezať šupku do kríža, inak by v rúre praskali. Pečú sa približne dvadsať až dvadsaťpäť minút pri teplote okolo 200 °C, kým sa šupka v mieste rezu nezačne otvárať. Najlepšie sa lúpu ešte teplé. Okrem pečenia sa dajú aj variť, pridávať do plniek, polievok alebo z nich pripraviť pyré a sladké nátierky.
Ak si nie ste istí, čo ste nazbierali, platí jednoduché pravidlo. Plod, pri ktorom si druhom nie ste na sto percent istí, nejedzte. Na trhoch a v obchodoch sú jedlé gaštany na jeseň bežne dostupné a ich pôvod je zaručený.
Zdroj: Surrey WT, Anses, Pestrá zahrada, Pestrazahrada.cz
Milovník prírody, záhrady a všetkého, čo sa hýbe, kvitne alebo rastie. Pestuje doslova všetko, od byliniek po raritné druhy, a rovnako rád sa stará o zvieratá. Pri svojej práci prepája moderné technológie s osvedčenými babičkinými postupmi a má radosť, keď obe cesty vedú k rovnakému cieľu.
Súvisiace články
Georgíny pred zimou potrebujú správnu starostlivosť, jedinou chybou môžete hľuzy nenávratne zničiť
Georgíny patria medzi obľúbené záhradné kvety, no zima je pre ich hľuzy kritická. Poradíme, kedy ich nechať v pôde, kedy ich radšej vybrať a ako ich správne uskladniť, aby na jar znovu vyrašili.
Páliť lístie na záhrade už v Česku nie je možné, výnimka skončila a nahlásenie hasičom pokute nezabráni
Jesenné pálenie lístia a záhradného odpadu je od 1. marca 2025 v celej Českej republike zakázané. Nahlásenie ohňa hasičom nie je povolenie a v prípade porušenia hrozia vysoké pokuty.
Myši na jeseň hľadajú cestu do domu, zastaví ich lacný trik bez chémie a bez pascí
S príchodom chladnejších dní sa myši snažia dostať do sucha a tepla. Pomôcť môže jednoduchá bariéra z alobalu, ktorá ich odradí bez chémie aj pascí.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.