Zabudnuté ovocie podobné slivke sa vracia do záhrad a prekvapí praktickosťou

Myrobalán, u nás často označovaný ako slivka čerešňoplodá, patrí medzi dreviny, ktoré sú doma v záhradách aj vo voľnej krajine. Kým klasické slivky si ľudia spájajú najmä s veľkými plodmi a pálenkou, myrobalán bol dlho vnímaný skôr ako planší príbuzný. Teraz sa však znovu dostáva do popredia, pretože ponúka kombináciu vlastností, ktoré v čase výkyvov počasia a tlaku chorôb dávajú prekvapivo veľký zmysel.

Sliviek existuje mnoho typov a foriem, líšia sa rastom, tvarom koruny, listami aj farbou a chuťou plodov. Pomológovia ich rozdeľujú do viacerých skupín podľa pôvodu a znakov. Popri bežne pestovaných slivkách sa u nás držia aj druhy, ktoré sa dobre prispôsobili miestnej klíme a v niektorých oblastiach prosperujú lepšie než náročnejšie odrody.

Kde má myrobalán v ovocinárstve najväčší význam

V praxi sa slivky väčšinou nemnožia zo semien, ale vegetatívne, najčastejšie štepením alebo očkovaním. Kľúčovú úlohu v tom zohráva podpník, teda koreňová časť stromu, ktorá ovplyvňuje rast, ukotvenie aj schopnosť hospodáriť s vodou. A práve tu myrobalán vyniká.

Rastie ako strom približne od 3 do 9 metrov a dokáže vytvoriť výrazne mohutný koreňový systém. Oproti niektorým iným slivkám má korene širšie aj hlbšie, čo mu pomáha v suchších obdobiach aj v ľahších pôdach. Na Slovensku boli navyše vyšľachtené typy určené do oblastí s kratším vegetačným obdobím a do teplejších, suchších stanovíšť. Dôležitým argumentom je aj vysoká odolnosť voči šarke sliviek, ktorá patrí medzi najproblematickejšie vírusové choroby sliviek.

Nielen podpník, ale aj okrasný strom s jedlými plodmi

Myrobalán sa dnes neberie len ako technický podpník pre slivky. V mnohých krajinách sa jeho plody bežne jedia čerstvé alebo sa spracúvajú. Výhodou je, že pri vybraných konzumných odrodách nejde o kompromis medzi okrasou a úžitkom. Strom môže na jar zaujať kvetom, v sezóne listom a koncom leta plodmi, ktoré majú vlastný charakter a široké využitie v kuchyni.

Na šľachtiteľskej stanici v Klčove vznikli konzumné odrody známe ako Klaret, Klasik a Klar. Hoci sú určené na konzum, zároveň vykazujú dobrú afinitu, teda schopnosť spoľahlivo zrastať s vrúbľom, čo je praktické aj pre pestovateľov, ktorí chcú myrobalán využiť v ovocnej záhrade viacerými spôsobmi.

Klaret ako odolná odroda do chladnejších polôh

Odroda Klaret vznikla výberom semenáčov z kríženia červenolistého myrobalánu. Dôraz sa kládol na zdravie a odolnosť, preto sa uvádza vysoká tolerancia voči šarke, voškám aj monilióze plodov. Zároveň ide o mrazuvzdornú odrodu, vhodnú aj do chladnejších severnejších oblastí.

Strom rastie vzpriamene a vytvára užšiu pyramídovú korunu. Listy sú stredne veľké a môžu prechádzať od tmavozelených tónov k hnedočerveno-zeleným. Kvety sú drobné a samoopelivé. Plody bývajú stredné, guľaté, so šupkou v matnom fialovočiernom odtieni. Dužina je pevná, tmavo karmínová a chutí sladkokyslo, pričom od kôstky sa oddeľuje len čiastočne. V teplejších nížinách dozrieva približne v polovici júla, vo vyšších polohách až koncom augusta. Plody sa pri preprave ľahko neotláčajú, nepraskajú ani po výdatných dažďoch a na strome vydržia dlhší čas v dobrej konzumn ej zrelosti. Hodí sa na kompóty, šťavy, džúsy aj džemy a pre stabilnú úrodu potrebuje udržiavací rez kvôli presvetleniu koruny.

Klasik ako spoľahlivý samoopelivý myrobalán

Klasik vznikol z voľného opelenia myrobalánov na východnom Slovensku. Má sklon rásť mohutnejšie, často skôr ako veľký ker s guľovitou až plocho guľovitou, niekedy prevísajúcou korunou a jemnejšími kostrovými konármi. Kvitne zvyčajne v druhej dekáde mája, kvety sú biele, so silno zvlneným okrajom korunných lupienkov. Dôležitou praktickou vlastnosťou je samoopelivosť, takže na nasadenie plodov nepotrebuje v blízkosti ďalšie odrody.

Plody sú stredne veľké, guľaté, veľkosťou aj tvarom vyrovnané. Šupka je lesklá, žltooranžová, s nápadnými bielymi lenticelami. Dužina je zlatooranžová, pevnejšia a veľmi šťavnatá, chuťovo sladkokyslá. V teplejších oblastiach dozrieva na prelome júla a augusta, vo vyšších polohách skôr od konca augusta do polovice septembra. Hodí sa na priamy konzum aj na kompóty. Cenená je aj odolnosť voči šarke a monilióze a schopnosť lepšie zvládať neskoré jarné mrazíky.

Klar ako najskoršia voľba s výrazne sladkou chuťou

Klar sa uvádza ako najskorší konzumný myrobalán, vyšľachtený selekciou semenáčov z voľného opelenia. Strom vytvára menšiu, kompaktnú korunu, takže sa hodí aj do záhrad, kde je potrebné strážiť priestor. Plody sú pravidelne guľaté, so šupkou hnedočervenej farby, často s výraznými lenticelami a drobnými hrdzavými bodkami. Dužina je šťavnatá, zlatožltá a jemná. Od kôstky sa oddeľuje lepšie až po prezretí.

Dozrieva krátko po čerešniach, zvyčajne od tretej dekády júla do prvej dekády augusta. Plody sú vhodné na priame jedenie aj na domácu a priemyselnú výrobu džemov, pričom typická je výrazne sladká chuť.

Prečo sa myrobalán vracia do výsadieb aj mimo záhrad

Myrobalány sa dajú pestovať aj v režime šetrného, ekologicky vedeného hospodárenia, pretože vo všeobecnosti nie sú prehnane náročné. Vďaka kombinácii odolnosti, adaptability a dekoratívneho vzhľadu sa uplatnia nielen ako ovocný strom, ale aj ako solitér, prípadne ako súčasť stromových alejí a ovocných pásov na poľnohospodárskej pôde. Vhodné sú aj do blízkosti usadlostí a do krajiny, kde môžu súčasne plniť úžitkovú aj estetickú úlohu.

Zdroj: Gardenia, Záhradkár, BBC Gardener’s World, Pestrazahrada.cz