Čo stihnúť v júli v ovocnej záhrade pre úrodu aj zimné zásoby

Júl býva mesiacom, keď sa v záhrade stretáva zber s prípravou na ďalšiu sezónu. Drobné bobuľové ovocie sa dá veľmi dobre uchovať na zimu, najčastejšie mrazením. Aby výsledok stál za to, má zmysel vyberať len zdravé, vyzreté a nepoškodené plody. Pred uložením do mrazničky je potrebné ovocie očistiť a najmä nechať dokonale preschnúť, pretože zvyšná voda podporuje zlepovanie a zhoršuje kvalitu po rozmrazení.

Ríbezle je najlepšie obrať zo stopiek a až potom zamraziť. Pri egrešoch sa oplatí odstrániť stopky aj zaschnuté zvyšky kvetu. Josta sa pri mrazení správa podobne ako ríbezle, takže postup môže byť prakticky rovnaký. Maliny sú na manipuláciu najcitlivejšie, ľahko sa pomliaždia a po rozmrazení potom namiesto celých plodov získate skôr riedke pyré. Preto je pri nich dôležité pracovať šetrne a zbytočne ich nepresýpať.

Ak chcete, aby sa drobné ovocie po zamrazení nezlepilo do jedného bloku, pomôže jednoduchý trik. Plody najprv rozložte v jednej vrstve na tácku alebo podnos a krátko ich nechajte predmraziť. Až potom ich presypte do vreciek či nádob. Tak si lepšie udržia tvar a môžete odoberať menšie dávky postupne. Po rozmrazení sa bobuľoviny hodia najmä do koláčov, palaciniek, smoothie, džemov, kompótov alebo do ovocných omáčok. Pri malinách a egrešoch počítajte s tým, že budú mäkšie než čerstvé, a preto sa často najlepšie uplatnia v tepelne upravených receptoch.

Jahody po zbere potrebujú kontrolu a presvetlenie

Po posledných jahodách práca nekončí. Práve po zbere je dobré zhodnotiť, v akom stave je porast. Ak jahodníky zaostávajú, pôsobia unavene, mladé listy sa krútia a sú zvráskavené, môže ísť o napadnutie škodcom známym ako roztočík jahodový. Ten sa výraznejšie presadzuje najmä v starších, zahustených výsadbách, kde sa drží vyššia vlhkosť a horšie prúdi vzduch. Výsledkom býva slabšie kvitnutie a drobnejšia, menej kvalitná úroda.

Do záhrady sa roztočík často dostane už so sadbou, preto je rozumné kupovať sadenice z overených zdrojov a pri výsadbe dodržať odporúčané rozstupy. Rizikom sú teplé a vlhké letá, keď sa škodca rýchlo množí. V praxi pomáha pravidelná obnova jahodoviska a tiež zmena stanovišťa približne po troch až štyroch rokoch. Po zbere sa oplatí odstrániť staré listy, porast presvetliť a vyradiť poškodené alebo slabé rastliny. Silno napadnuté kusy je lepšie vybrať celé, aby sa problém nešíril ďalej.

Ak sa roztočík premnoží, dá sa siahnuť aj po prípravkoch určených proti roztočom. Najlepší účinok má ošetrenie krátko po zbere, prípadne skoro na jar, keď sa škodca začína opäť aktivovať.

Dierky v listoch broskýň a ďalších kôstkovín

Na broskyniach sa v lete môžete stretnúť s typickým javom, keď listy vyzerajú, akoby ich niekto prestrelil. Tieto drobné otvory spôsobuje hubová choroba nazývaná dierkovitosť listov, jej pôvodcom je huba Stigmina carpophila. Napáda nielen broskyne, ale aj ďalšie kôstkoviny. Okrem listov sa môže prejaviť aj na plodoch broskýň a marhúľ, kde vznikajú malé belavé škvrny s tmavším lemom.

Patogén prezimuje v opadanom lístí a na kôre stromov. Po vypučaní a najmä za daždivého počasia sa infekcia rýchlo šíri na mladé listy aj plody. Spočiatku sa objavujú drobné škvrny, neskôr napadnuté pletivá vypadávajú a zostávajú po nich otvory. Bežne sa kôstkoviny proti dierkovitosti neošetrujú pravidelne, problém však môže nastať pri dlhom období vlhka. Ak daždivé počasie pokračuje, odporúča sa opakované ošetrenie povolenými prípravkami približne v intervale 10 až 12 dní. Zároveň platí, že sa neošetrujú odrody, pri ktorých sa očakáva zber v nasledujúcich troch týždňoch.

Júl v ovocnej záhrade je o rovnováhe: časť úrody uložiť do zásoby, časť výsadby zregenerovať a pri citlivých druhoch včas zareagovať na choroby a škodcov.

Zdroj: Zahrádkár, RHS, Gardenery, Pestrazahrada.cz