Slnečnicu po odkvitnutí nikdy nevytrhávajte, korene nechajte v zemi

Slnečnica so svojimi veľkými žltými kvetmi patrí k najvýraznejším symbolom leta. V záhrade pôsobí ako neprehliadnuteľná dominanta a zároveň láka množstvo opeľovačov, pre ktoré predstavuje cenný zdroj potravy. Okrem estetickej hodnoty má aj praktické využitie, pretože jej semienka sú výživné a dajú sa použiť v kuchyni aj ako krmivo.

V predaji sa objavujú jednoročné aj viacročné druhy a odrody. Najčastejšie sa pestuje slnečnica ročná, ktorá vytvára jednu mohutnú stonku s veľkým kvetným úborom a pri dobrých podmienkach môže vyrásť až do troch metrov.

Kedy vysievať a kedy je lepšie predpestovanie

So slnečnicou sa neoplatí ponáhľať. Semená klíčia spoľahlivo až v teplejšej pôde a mladé rastliny zle znášajú mráz. Priamy výsev do záhona je preto vhodné plánovať najskôr na koniec apríla, bezpečnejšie je však obdobie po májových mrazíkoch. Ak chcete skorší štart a rýchlejší rast, môžete si rastliny predpestovať doma približne od konca marca v sadbovačoch či kvetináčoch.

Pri výseve do nádoby aj vonku sa semená ukladajú do hĺbky približne dva až štyri centimetre. Na záhone je dôležité dodržať rozostupy podľa odrody, zvyčajne aspoň okolo tridsať centimetrov, pri vyšších a mohutnejších typoch aj viac, aby mali dosť priestoru pre koreňový systém aj veľké listy. Predpestované sadenice sa vysádzajú von až vtedy, keď nehrozia nočné mrazíky, často približne od polovice mája.

Stanovište, pôda a základná starostlivosť počas sezóny

Slnečniciam vyhovuje slnečné miesto a ideálne aj závetrie, pretože vysoké stonky môžu vo vetre ľahko trpieť. Pôda by mala byť výživná, humózna a schopná udržať vlahu. Na naozaj silný rast potrebujú rastliny pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach, a tiež priebežné prihnojovanie, najlepšie organickým hnojivom.

Pri mladých rastlinách sa oplatí myslieť na ochranu pred slimákmi, ktoré dokážu sadenice rýchlo poškodiť. Keď slnečnica začne výrazne prirastať, pomôže opora v podobe pevného kolíka. Vďaka nej sa rastlina stabilizuje a je menšie riziko, že sa vo veternom počasí zlomí alebo vyvráti.

Ako spoznať, že sú semienka zrelé na zber

Koncom leta a na jeseň slnečnice prirodzene dokvitajú a začnú vädnúť. Práve v tomto období má zmysel sledovať kvetný úbor, ak chcete zbierať semienka. Zrelosť spoznáte podľa toho, že vonkajšie žlté jazykovité kvety sú už zaschnuté a drobné kvietky nad semienkami postupne opadávajú. Dobrou nápovedou je aj zadná strana úboru, ktorá po odkvitnutí hnedne a vysychá.

Ak sa silné stonky ešte nelámu, rastlinu môžete nechať stáť o pár dní dlhšie, pretože semienka môžu ešte úplne dozrieť priamo na rastline. Zrelé semienka sa uvoľňujú pomerne ľahko. Dá sa k nim dostať potrasením úborom, poklepaním na zadnú stranu alebo jednoducho vytlačením a vytiahnutím semienok z kvetného stredu. Potom je vhodné semienka prepláchnuť v sitku, rozprestrieť ich na utierku a nechať ich dôkladne preschnúť, aby sa pri skladovaní nekazili.

Využitie semienok do kuchyne aj pre zvieratá v zime

Slnečnicové semienka sa hodia ako drobná desiata aj ako prísada pri pečení a varení. Zároveň ide o energeticky bohaté krmivo, ktoré ocenia vtáky, veverice a ďalšie živočíchy v chladných mesiacoch, keď je potravy menej.

Ak semienka nechcete zbierať a neprekáža vám vzhľad suchých rastlín, môžete úbory na jeseň ponechať na mieste. Záhrade to dodá prirodzený ráz a zvieratá si samy vyzobú to, čo potrebujú. Navyše sa môže stať, že časť semienok vypadne do pôdy a na jar vyklíči, takže vás v ďalšej sezóne čakajú nové slnečnice. Kto o samovoľný výsev nestojí, mal by kvetné hlavy radšej odstrániť ešte pred plnou zrelosťou.

Pri veľkých úboroch sa stáva, že po zvädnutí pod ťarchou spadnú alebo sa zlomia. Ak ich chcete ponechať ako kŕmidlo, praktickejšie je suché hlavy odstrihnúť a zavesiť ich dnom nahor na plot alebo na konár stromu, aby sa k nim vtáky a veverice ľahko dostali. Dôležité je vybrať miesto, kam sa nedostanú mačky.

Čo robiť so stonkami po odkvitnutí

Keď slnečnica uschne, ľahne a pôsobí neupravene, dá sa jednoducho zrezať záhradnými nožnicami niekoľko centimetrov nad zemou. Nie je vhodné rastlinu násilne vytrhávať zo zeme aj s koreňmi. Koreňový systém sa postupne rozloží a vráti pôde časť živín, čo môže prospieť ďalším rastlinám v záhone.

Ďalším praktickým dôvodom je aj samotná námaha, pretože pri vysokých a silných slnečniciach býva vytrhnutie náročné. Zrezanie nad povrchom je rýchlejšie, šetrnejšie k pôde a prirodzene podporuje kolobeh živín v záhrade.

Zdroj: Go Journey, The Spruce, Pestrazahrada.cz