Ríbezle je v záhrade malý poklad s veľkým využitím

Šťavnaté a príjemne kyslasté bobule ríbezlí patria k ovociu, ktoré sa v kuchyni nestratí. Hodí sa do múčnikov, na rôsoly a džemy, na šťavy, sirupy aj domáce víno. Práve preto majú ríbezle v našich záhradách dlhodobo svoje miesto. Kry aj stromčeky navyše nepôsobia náročne, dobre vyzerajú a pri rozumnej starostlivosti sa odmenia bohatou úrodou. Okrem chuti potešia aj tým, že ide o ovocie s vysokým obsahom vitamínu C a ďalších cenných látok.

Ako sa ríbezle rozšírili do Európy a k nám

Presný začiatok pestovania ríbezlí sa nedá určiť úplne jednoznačne, no historické zmienky ukazujú, že červené a biele ríbezle sa cielene pestovali a zušľachťovali už v 15. storočí v niektorých európskych krajinách, napríklad v Dánsku, Nemecku alebo v Holandsku. Postupne sa rozšírili aj ďalej a v českých krajinách sa o červených ríbezliach píše už približne v polovici 16. storočia. Do Severnej Ameriky sa ríbezle dostali až neskôr, na začiatku 17. storočia, predovšetkým vďaka dovozu.

Čierne ríbezle majú odlišný príbeh. Ich pôvod sa zvykne spájať so Sibírou, kde boli dlho vnímané najmä ako liečivá rastlina. Do Európy sa vo väčšej miere dostali približne v 18. storočí a následné šľachtenie z nich urobilo ker s výrazne vyššou rodivosťou. Až potom si ich aromatické plody našli pevné miesto aj v kuchyni.

Prečo sa oplatí ríbezle pestovať aj dnes

Ríbezle sú obľúbené nielen pre chuť, ale aj pre svoje zloženie. Plody majú nízku energetickú hodnotu, bývajú skôr menej sladké, obsahujú minimum tuku a naopak veľa vody. Červené a biele ríbezle dodávajú telu okrem iného vápnik, železo a fosfor, ďalej provitamín A a vitamín B1. Čierne ríbezle vynikajú širším spektrom látok, okrem vitamínov skupiny B obsahujú aj karotén, rutín, kyselinu citrónovú a triesloviny.

Najväčším lákadlom je však vitamín C. Najmä čierne ríbezle sú v tomto smere mimoriadne silné, pretože ho môžu mať niekoľkonásobne viac než citrusy. Z ríbezlí sa preto tradične pripravujú šťavy, ktoré sa v domácich podmienkach využívajú pri nachladnutí, pri bolestiach hrdla alebo v období zvýšenej záťaže. Ríbezle sa cenia aj pre močopudné pôsobenie, ktoré sa hodí pri potrebe podporiť vylučovanie.

Pektín ako prirodzený pomocník pri zaváraní

Veľkou výhodou ríbezlí je aj vyšší obsah pektínu. Práve ten pomáha zmesi prirodzene želírovať, takže ríbezle výborne fungujú ako základ rôsolov alebo ako prísada do džemov z iného ovocia, ktoré samo o sebe želíruje horšie. Kyslastá chuť navyše pôsobí osviežujúco, a preto sa ríbezle skvelo hodia aj do domácich džúsov, sirupov a vína.

Výsadba a základná starostlivosť o ríbezľové kry

Ríbezle možno sadiť na jar aj na jeseň. Pri novo zakúpených sadeniciach sa oplatí pred výsadbou korene približne na jeden deň namočiť do vody, aby sa rastlina lepšie naštartovala. Pri plánovaní rozstupov je dobré myslieť dopredu: jednotlivé kry sa zvyčajne umiestňujú približne meter a pol od seba, pretože časom zosilnejú a pri zbere je potrebné mať medzi nimi priestor. Pri dobrej starostlivosti môžu kry rodiť veľmi dlho, pokojne aj dve desaťročia, takže miesto, ktoré im vyhradíte, bude v záhrade na celé roky.

Pôda, hĺbka výsadby a rez po vysadení

Na pôdu nie sú ríbezle prehnane náročné. Bežná záhradná zemina vylepšená kompostom zvyčajne stačí. Pri bielych a červených ríbezliach sa pri výsadbe odporúča uložiť výhony o niekoľko centimetrov hlbšie, približne 5 až 10 cm pod úroveň terénu, aby sa ker lepšie upevnil a vytvoril kvalitný základ. Po výsadbe sa výhony skracujú približne na 20 cm nad zemou. Čierne ríbezle sa tiež sadia o niečo hlbšie a po vysadení sa rovnako zrežú.

Dôležitou súčasťou pestovania je pravidelný rez. Pri čiernych ríbezliach sa staršie, približne štvorročné výhony zvyčajne vyrezávajú, aby sa ker zmladzoval a nasadzoval nové prúty. Zmyslom je udržať rastlinu vzdušnú a dlhodobo úrodnú.

Opeľovanie a prihnojovanie počas sezóny

Pri čiernych ríbezliach býva pre lepšiu úrodu výhodné pestovať aspoň dva kry, aby sa mohli navzájom opeľovať. Ešte lepšie je zvoliť dve odlišné odrody, čím sa často zvýši množstvo aj kvalita plodov. V období kvitnutia a následného nasadzovania plodov sa oplatí kry priebežne prihnojovať, pretože práve vtedy majú najvyššie nároky na živiny.

Choroby a na čo si pri jednotlivých druhoch dávať pozor

Čierne ríbezle sa všeobecne považujú za pomerne odolné, napriek tomu môžu trpieť niektorými ťažkosťami. Medzi obávané problémy patrí hrdza vejmutková, ktorá rastlinu oslabuje a môže znížiť úrodu. Pri bielych a najmä červených ríbezliach sa zas môže objaviť antraknóza. V krajnom prípade dokáže ker výrazne poškodiť až zničiť, preto je dôležité včas zachytiť zhoršujúci sa stav listov a celkovú kondíciu rastliny.

Ker alebo stromček a čo je pre vás praktickejšie

Pri výbere formy pestovania zohráva úlohu priestor aj očakávania. Kry mávajú vyššiu úrodu a zvyčajne aj dlhšie obdobie rodivosti, často až okolo dvadsiatich rokov. Stromčeky sa spravidla pestujú s výhľadom približne na desať až pätnásť rokov rodivosti. Odborníci tiež často uvádzajú, že kríkové tvary bývajú odolnejšie voči chorobám než stromčekové.

Stromčeky však majú jednu praktickú prednosť: nezaberú na pozemku toľko miesta. Vďaka tomu je možné vysadiť ich viac blízko seba, prípadne ich pestovať aj vo väčších nádobách, napríklad na terase. Voľba teda závisí od toho, či chcete maximalizovať úrodu a životnosť výsadby, alebo naopak šetriť miestom a prispôsobiť pestovanie menšiemu priestoru.

Zdroj: Food Garden Life, Almanac, Pestrazahrada.cz