Prečo cukety občas horknú a kedy ich radšej ani neochutnávať

Vypestujete si pekné cukety alebo uhorky, vyzerajú zdravo a sviežo, no po ochutnaní príde sklamanie. Niektoré plody majú výraznú horkú pachuť, podobnú tej, ktorá sa občas objaví pri uhorkách. V takej chvíli je dobré spozornieť, pretože nejde len o nepríjemnú chuť, ale aj o možné zdravotné riziko.

Za horkosť môže obranná látka rastlín

Horknutie sa netýka iba cukiet a uhoriek, často sa objavuje aj pri tekviciach alebo okrasných tekviciach. Príčinou je látka nazývaná kukurbitacín, teda rastlinný toxín, ktorý sa môže v plodoch hromadiť vtedy, keď rastlina nemá ideálne podmienky. Zmyslom tejto horkej látky je ochrana, rastlina sa tak bráni škodcom a bylinožravcom, ktorým chuť prekáža a plod ich má odradiť.

Najčastejší spúšťač je stres a výkyvy počasia

Kukurbitacínu pribúda najmä vtedy, keď je rastlina v strese. Typicky ide o zlý vodný režim, buď dlhé sucho, alebo naopak premokrenie. Problémom je aj nepravidelná zálievka, keď rastlina strieda obdobia sucha a nárazového preliatia. Výrazne sa môžu podpísať aj extrémy počasia, napríklad horúčavy, prudké ochladenie alebo kolísanie teplôt medzi dňom a nocou.

Kde býva horkosť najsilnejšia

Najvyššia koncentrácia horkých látok býva zvyčajne v šupke a na koncoch plodov. To však neznamená, že stačí cuketu ošúpať alebo odrezať špičky. Ak je horká už pri prvom ochutnaní, berte to ako varovanie a plod radšej nejedzte.

Horké plody radšej nekonzumujte

Keďže kukurbitacíny patria medzi toxické látky, horké cukety, uhorky aj tekvice sa zásadne neodporúča jesť. Môžu vyvolať nepríjemné tráviace ťažkosti a riziko za to nestojí. Pred varením alebo ďalším spracovaním je rozumné každý plod ochutnať, najmä ak ide o vlastnú úrodu. Mladé cukety by mali chutiť jemne, niekedy až ľahko maslovo, bez štipľavej horkosti.

Mýtus o solení a vypotení nefunguje

Na internete sa často objavuje rada, že horkú cuketu stačí poriadne osoliť a nechať vypotiť, aby horkosť zmizla. Je to však zavádzajúca informácia. Kukurbitacíny sú veľmi stabilné, nepodľahnú ani teplu, ani vareniu, ani pečeniu, a už vôbec nie samotnému soleniu. Ak narazíte na horký kúsok, najbezpečnejšie je celý plod bez kompromisov vyhodiť, ideálne do kompostu.

Ako horkosti predchádzať pri ďalšej úrode

Dobrá správa je, že vhodným pestovaním sa dá riziko výrazne znížiť. Pomáha vyberať moderné hybridné osivo, pri ktorom sa šľachtením dosiahlo, že horké látky zostávajú najmä v listoch a do plodov sa takmer nedostávajú. Dôležitá je aj pravidelná a rovnomerná zálievka priamo ku koreňom, ideálne tak, aby sa nezmáčali listy a pôda nekolísala medzi suchom a preliatím. A oplatí sa zberať mladé plody, najlepšie približne do dĺžky 20 až 25 centimetrov, pretože práve tie si najčastejšie zachovávajú typickú jemnú chuť.

Zdroj: Záhrada, Jedlo, Pestrazahrada.cz