Hnedé kruhy na marhuliach znamenajú jediné, huba číha vo vetvách a na jar zničí aj zdravé plody

Hneď ako sa na čerešniach alebo marhuliach objavia hnedé škvrny a na nich svetlé vankúšiky, veľmi často ide o moníliovú hnilobu. Tá sa na plodoch šíri rýchlo, najmä keď pred zberom príde niekoľko daždivých dní. Ovocie mäkne, tmavne a buď spadne na zem, alebo zostane visieť na strome a postupne sa zmení na tvrdú, vyschnutú múmiu.

Dôležité je vedieť, že problém sa nezačína až v lete. Huba prečkáva zimu práve v týchto zaschnutých plodoch aj v napadnutých vetvičkách. Na jar sa potom znovu aktivuje a napáda kvety. Viditeľné poškodenie plodov je teda len neskorým znakom toho, že infekcia už v sade pôsobí dlhší čas.

Dve podoby choroby na kôstkovinách

Monília sa na stromoch prejavuje dvoma hlavnými spôsobmi. Prvým je hniloba plodov. Na šupke vznikne hnedá plocha, ktorá sa zväčšuje, a na povrchu sa tvoria belavé až krémové kôpky výtrusov. Takto napadnuté plody nie sú použiteľné a môžu byť zdrojom ďalšej nákazy.

Druhou formou je moníliová spála kvetov a mladých výhonkov. Kvety vädnú, hnednú a zasychajú, často zostávajú visieť na vetvách spolu s listami. Poškodenie potom pokračuje do plodonosného dreva a letorastov, kde vznikajú odumreté časti a niekedy aj glejotok. Práve tento stav sa často zamieňa za poškodenie mrazom.

Na rozdiel od mrazu sa moníliová spála ďalej šíri z kvetu do dreva a zanecháva na vetvách nekrózy.

Kde huba prežíva a kedy útočí najsilnejšie

Najväčším zdrojom infekcie sú mumifikované plody ponechané v korune alebo pod stromom. Okrem nich huba prežíva aj v napadnutých vetvách, plodonosnom dreve a poranených častiach dreva. Na jar sa vytvárajú výtrusy, ktoré vietor aj hmyz roznášajú do otvorených kvetov.

Riziko prudko rastie pri chladnejšom a vlhkom počasí v čase kvitnutia. Ak sú kvety dlho ovlhčené a vzduch zostáva vlhký, infekcia má ideálne podmienky. Pri plodoch potom huba využije každé poranenie. Častou vstupnou bránou sú praskliny po daždi, škody po krupobití alebo narušenie šupky hmyzom a vtákmi.

V posledných rokoch navyše kôstkoviny často kvitnú skôr než kedysi. To znamená, že zdravotný stav stromov treba sledovať už od skorého jara, najmä pri marhuliach a skorých odrodách.

Ako zasiahnuť bez zbytočného odkladu

Napadnuté plody ani suché výhonky sa samy nespamätajú. Základom ochrany je preto rez a dôkladné upratanie. Všetky zaschnuté vetvičky je vhodné odstrániť až do zdravého dreva. Rovnako dôležité je pozbierať všetky múmie zo stromu aj zo zeme a nenechávať ich ležať v záhrade.

Najlepší čas na kontrolu korún býva po zbere, na jeseň a znovu pred pučaním. Čím menej zdrojov infekcie na strome zostane, tým menší tlak choroby príde na jar. Pomáha aj vzdušná koruna, ktorá po daždi rýchlejšie obschne, a rozumná výživa bez preháňania dusíkom.

Význam má aj pravidelná zálievka v suchých obdobiach. Plody potom menej praskajú po prudkých lejakoch a huba má menej možností, ako sa dostať dovnútra.

Postrek má zmysel len v správnom čase

Chemická ochrana funguje najmä preventívne. Proti moníliovej spále sa zasahuje na začiatku kvitnutia, keď je otvorená menšia časť kvetov, a pri pretrvávajúcej vlhkosti sa ošetrenie opakuje v plnom kvete aj pri odkvitávaní. Proti hnilobe plodov sa strieka pred dozrievaním s ohľadom na ochrannú lehotu konkrétneho prípravku.

Postrek musí pokryť celú korunu vrátane vnútorných častí a koncov vetvičiek. Pri menších záhradných stromoch býva problémom práve nedostatočné zmáčanie všetkých rizikových miest. Vždy je potrebné overiť aktuálnu registráciu prípravku a riadiť sa etiketou.

Odroda pomôže len čiastočne

Citlivosť stromov nie je rovnaká. Višne a marhule bývajú na spálu spravidla náchylnejšie než niektoré čerešne. Pri čerešniach navyše zohráva veľkú úlohu odolnosť šupky voči praskaniu, pretože poškodené plody hnilobe podliehajú rýchlejšie. Ani odolnejšia odroda však nezaručí bezproblémový zber, ak príde dlhé daždivé obdobie.

Pri marhuliach sú skúsenosti s odolnosťou často nejednotné. Preto sa nedá spoliehať len na výber kultivaru. Rozhodujúca zostáva čistota stromu, pravidelný rez a správne načasovaná ochrana v čase kvitnutia.

Nahnilé ovocie nepatrí na konzumáciu

Plody zasiahnuté hnilobou alebo plesňou sa nemajú zachraňovať odrezávaním poškodenej časti. Pri mäkkom ovocí môžu vlákna huby aj škodlivé látky prenikať hlbšie, než je vidieť na povrchu. Takéto ovocie je preto vhodné celé vyhodiť.

Ak má strom vstúpiť do novej sezóny v lepšej kondícii, nesmie na ňom cez zimu zostať ani jediná scvrknutá múmia. Práve jesenný a zimný poriadok často rozhodne o tom, či sa na jar monília znovu silno rozšíri.

Zdroj: PlantVoice, Davey, Gardening Know How, Pestrazahrada.cz