Vinič vysadený na jeseň vyraší skôr najčastejšia chyba sa stane ešte predtým než ho dáte do zeme
Výsadba viniča v novembri môže byť veľmi výhodná, ak sa urobí správne a včas. Aj keď už je nad zemou chladno a ranné mrazíky nie sú výnimkou, pôda si ešte určitý čas drží nahromadené teplo. Práve to mladé sadenice využívajú. Nadzemná časť sa ukladá na zimný pokoj, ale korene pod povrchom môžu ďalej pracovať, zakoreňovať a prijímať vlahu.
Vďaka tomu má rastlina na jar náskok. Nemusí najprv obnovovať kontakt s okolitou zeminou, ale môže hneď využiť zásoby uložené v koreňoch a dreve na rýchlejšie pučanie. Oproti jarnej výsadbe tak môže vyraziť aj o niekoľko týždňov skôr. Naopak na jar je sadenica viac odkázaná na pravidelnú zálievku a dlhší čas si ešte len buduje pevné koreňové zázemie.
Najdôležitejšia je správne hlboká jama
O úspechu novembrovej výsadby rozhoduje predovšetkým hĺbka výsadbovej jamy. Tá by mala mať až okolo 80 centimetrov. Je to údaj, ktorý sa dá ľahko dodržať, a pritom výrazne ovplyvňuje niekoľko zásadných vecí naraz. Hlbšie uloženie koreňov zvyšuje ich ochranu pred mrazom, zlepšuje stabilitu sadenice a zároveň umožňuje vytvoriť vhodné podmienky na odvodnenie aj zásobu živín.
Na dno možno uložiť drenážnu vrstvu zo štrku alebo drveného kameňa, aby sa pri koreňoch nehromadila voda. Nad ňu príde kyprá zemina obohatená kompostom či dobre vyzretým hnojom. Korene však nesmú ležať priamo na hnojive, vždy ich musí oddeľovať vrstva čistej zeminy. Plytká výsadba patrí k najčastejším chybám, pretože korene v hornej vrstve pôdy ľahšie poškodí sucho aj holomrazy.
Problém nastáva aj vtedy, keď pestovateľ jamu vykopá a v ten istý deň ju znovu zasype. Čerstvá zemina si časom sadne a môže stiahnuť sadenicu nižšie, než bolo zamýšľané. Ideálne je pripraviť jamu s predstihom. Ak to nie je možné, je vhodné zasypávať postupne po vrstvách, prelievať vodou a jemne ušliapať.
Ako sadenicu správne usadiť
Pri výsadbe treba strážiť dve miesta. Koreňová päta má byť dostatočne hlboko, ale miesto štepenia musí zostať nad povrchom. Pri štepených sadeniciach by naštepená časť mala vyčnievať asi päť až sedem centimetrov nad terén. Ak by bola trvalo zasypaná, ušľachtilá časť by mohla začať zakoreňovať sama a význam podpníka by sa stratil.
Pred samotnou výsadbou je dobré nechať sadenicu približne deň nasiaknuť vo vode. Korene sa skrátia, poškodené časti sa odstránia a hlavný výhon sa zreže na dve až tri očká. Do pripravenej jamy sa potom korene rozložia po malom kopčeku z čistej zeminy smerom nadol, aby sa neohýbali nahor. Po zasypaní je nutná zálievka a prípadné doplnenie zeminy tak, aby štep zostal v správnej výške.
Termín výsadby závisí od miesta

Nie vo všetkých oblastiach Česka platí rovnaký postup. V teplejších polohách južnej Moravy alebo v chránených záhradách sa dá sadiť ešte v prvej polovici novembra. V nižších polohách Čiech je bezpečnejší koniec októbra alebo prvé novembrové dni. V chladnejších kotlinách a vo vyšších polohách je jesenná výsadba vhodná len pri dlhodobo miernom počasí, inak je istejšie počkať do jari.
Vždy však platí základné pravidlo: sadiť iba do nezamrznutej pôdy a ešte pred príchodom trvalých mrazov. Dôležitý je aj výber stanovišťa. Viniču prospievajú mierne svahy orientované na juh, juhovýchod, juhozápad alebo západ. Naopak nevhodné sú miesta, kde sa drží studený vzduch, napríklad dno záhrady alebo uzavreté kotliny. V chladnejších oblastiach býva výhodou aj blízkosť južnej steny domu.
Ochrana počas prvej zimy je nevyhnutná
Po opade listov je vhodné mladú sadenicu prihrnúť zeminou približne do výšky 25 centimetrov. To predstavuje základnú ochranu koreňovej zóny. Na prihrnutú zeminu možno pridať suché lístie, slamu alebo čečinu. Kryt má chrániť pred prudkým mrazom aj nadmernou vlhkosťou, zároveň však musí zostať vzdušný. Fólia môže poslúžiť len ako horná ochrana proti dažďu, nikdy nie ako tesný obal.
Vinič cez zimu potrebuje skôr sucho a vzduch než nepriedušné zabalenie, ktoré by podporilo hnilobu a plesne.
Na jar je potrebné ochranu odstraňovať postupne podľa počasia. Ak si pestovateľ nie je istý, či sadenica prežila, môže jemne zoškrabnúť kôru na výhone. Zelené a vlhké pletivo je známkou života. Potom už zostáva len počkať, kým sa prebudia prvé očká a na viniči sa prejaví jesenný náskok.
Zdroj: Gardenia, Viveros, Pestrá zahrada, Pestrazahrada.cz
Milovník prírody, záhrady a všetkého, čo sa hýbe, kvitne alebo rastie. Pestuje doslova všetko, od byliniek po raritné druhy, a rovnako rád sa stará o zvieratá. Pri svojej práci prepája moderné technológie s osvedčenými babičkinými postupmi a má radosť, keď obe cesty vedú k rovnakému cieľu.
Súvisiace články
Ovocné stromy do sucha pre slovenské záhrady, ktoré zvládnu horúčavy aj zimné mrazy
Teplejšie leto a dlhšie obdobia bez zrážok menia výber ovocných drevín do záhrad. Niektoré odolnejšie odrody olivovníka, granátovníka či figovníka dokážu pri správnom stanovišti zvládnuť sucho aj mráz.
Tuje v živých plotoch končia, záhradkári sadia ker, ktorý zvládne mráz aj sucho a nikdy neomrzí
Tuje už nie sú jedinou voľbou do živého plota. Čoraz viac sa presadzujú pestrejšie výsadby a veľkým favoritom sa stáva tavoľník kalinolistý, ktorý je odolný, nenáročný a dekoratívny po celý rok.
Desať plodín, ktoré vysiať ešte pred zimou, na jar budete zberať skôr než susedia
Jeseň je ideálny čas na výsev a výsadbu niektorých druhov zeleniny a byliniek, ktoré stihnú zakoreniť ešte pred mrazmi. Na jar potom štartujú rýchlejšie a prinesú skoršiu, často aj chutnejšiu úrodu.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.