Prvé škvrny na paradajkách môžu znamenať zemiakovú pleseň a ohroziť celú úrodu

Zemiaková pleseň patrí k najvážnejším chorobám zemiakov aj paradajok. Spôsobuje ju patogén Phytophthora infestans, ktorý sa v priaznivom počasí šíri doslova skokovo a v krátkom čase dokáže znehodnotiť významnú časť úrody. Neznamená to však, že pri prvých príznakoch je všetko stratené. Ak zareagujete včas a obmedzíte podmienky, ktoré chorobe prajú, môžete škody výrazne znížiť.

Ako sa choroba prejavuje na zemiakoch a prečo je nebezpečná

Napadnutie sa netýka len listov a stoniek, ale aj hľúz, a práve to je najrizikovejšie. Infikované hľuzy rýchlo degradujú a často končia mokrou hnilobou, a to už v pôde alebo neskôr pri skladovaní. Problémom je aj to, že infekcia sa môže šíriť zo sadiva. Patogén dokáže prežívať v napadnutých hľuzách ponechaných v zemi aj v uskladnených zemiakoch. Po výsadbe sa potom ľahko presunie na nadzemnú časť rastlín.

Na vňati sa najprv objavujú žltozelené škvrny, často na okrajoch a špičkách listov, typicky odspodu rastliny. Škvrny postupne tmavnú až černejú a za vlhka je na spodnej strane listov viditeľný sivobiely povlak. Pri silnom napadnutí vňať odumiera. Na hľuzách sa môžu objavovať plytšie sivohnedé preliačiny a po rozkrojení je pod šupkou viditeľné hrdzavohnedé sfarbenie dužiny po obvode.

Odkiaľ sa berie infekcia a aké počasie jej vyhovuje

Najčastejšou vstupnou bránou býva infikované sadivo, aj keď nemusí mať na prvý pohľad zjavné príznaky. Ďalším zdrojom sú zvyšky rastlín v pôde. K rýchlemu rozvoju prispieva vysoká vzdušná vlhkosť, časté dažde a mierne teploty približne medzi 12 až 23 °C. Spóry sa prenášajú vetrom aj vodou, často v drobných kvapkách, takže sa choroba môže šíriť aj na väčšiu vzdialenosť. Riziko však nevylučujú ani teplejšie dni nad 26 °C, ak sa strieda sucho a vlhko.

Na zemiakoch sa prvé prejavy môžu ukázať už v máji alebo v prvej polovici leta, najmä pri skorých odrodách. Paradajky bývajú často zasiahnuté následne, hlavne ak rastú v blízkosti zemiakových záhonov.

Štyri praktické kroky, ako obmedziť pleseň na paradajkách

Výrazne pomáha správne stanovište. Paradajky potrebujú plné slnko a prúdenie vzduchu, aby po rannej rose, hmle alebo chladných nociach rýchlo osychali. Vyhnite sa miestam, ktoré sú ráno dlho v tieni stromov alebo budov.

Dôležitý je aj osevný postup. Nesádzajte paradajky opakovane na to isté miesto a nedávajte ich tam, kde boli v minulej sezóne zemiaky. V pôde môžu zostať zabudnuté hľuzy, ktoré sa stanú zdrojom infekcie.

Porast udržujte vzdušný. Nešetrite priestorom medzi rastlinami, vyväzujte ich k opore a priebežne odstraňujte bočné výhonky, aby listy po daždi rýchlejšie oschli a vo vnútri porastu nestála vlhkosť.

Zalievajte tak, aby voda nekončila na listoch. Najlepšia je zálievka ku koreňom. Ak musíte zalievať zhora, robte to ráno za predpokladu slnečného dňa, aby rastliny stihli čo najrýchlejšie úplne oschnúť.

Ako vyzerá zemiaková pleseň na paradajkách

U paradajok môže choroba poškodiť listy, stonky aj plody. Často začína ako sivastozelené, vodnaté škvrny, ktoré sa rýchlo zväčšujú. Za vlhka sa na spodnej strane listov objavuje belavý povlak. Listy následne vädnú, zasychajú alebo pri dlhodobej vlhkosti dokonca zahnívajú.

Na stonkách sa tvoria ostro ohraničené hnedé škvrny. Plody bývajú napadnuté často od kališných lístkov, kde vznikajú sivastozelené až hnedé škvrny a povrch môže pôsobiť vráskavo. Dužina pod postihnutým miestom tvrdne, plody nedozrievajú a rastlina pri silnom napadnutí prichádza o asimilačnú plochu, takže prestáva rásť aj nasadzovať kvalitnú úrodu.

Prevencia je najúčinnejšia obrana

Základom ochrany je predchádzať problémom skôr, než sa naplno rozbehnú. Pri zemiakoch je kľúčové používať zdravé, ideálne certifikované sadivo a dodržiavať striedanie plodín. Pri paradajkách je rozumné neumiestňovať ich tam, kde rástli zemiaky v predchádzajúcom roku. Pomáha aj správna agrotechnika, teda dostatočné rozostupy, slnečné a vzdušné miesto bez trvalého tieňa a zálievka vedená ku koreňom.

Pri zemiakoch má zmysel aj vyššie prihrňovanie, ktoré sťažuje prenos infekcie k hľuzám. Hneď ako sa objavia prvé príznaky, oplatí sa napadnuté listy opatrne odstrániť a zlikvidovať tak, aby nezostali na záhone ako ďalší zdroj spór.

Chemická ochrana a zásady správneho použitia

Postreky sa zvyčajne zvažujú v období vyššieho infekčného tlaku, často od polovice júna do začiatku augusta. Vhodné je riadiť sa signalizáciou a aktuálnym počasím, pretože o úspechu rozhoduje najmä správne načasovanie. Pri nižšom riziku môžu stačiť kontaktné fungicídy, pri silnom tlaku sa používajú systémové prípravky.

Jednu účinnú látku alebo prípravok nie je vhodné používať opakovane dlho po sebe. Striedanie znižuje riziko vzniku odolnosti patogénu.

Ošetrenie sa zvyčajne opakuje po 7 až 14 dňoch podľa priebehu počasia a infekcie. Pri citlivých odrodách sa ochrana nasadzuje skôr, často už pri zapojení porastu, pri menej citlivých napríklad na začiatku kvitnutia. Niekedy sa odporúča pri paradajkách začať s chemickou ochranou až vo chvíli, keď sa prvé príznaky objavia na zemiakoch v okolí, aby sa zbytočne nepostrekovalo bez reálneho rizika.

Zdroj: Gardenia, Záhradkár, Almanac, Pestrazahrada.cz