Švajčiarsko zakázalo rastlinu, ktorú Slováci milujú v záhradách, dovoz je tabu

Vavrínovec lekársky sa u nás dlhodobo považuje za spoľahlivú okrasnú drevinu, ktorá rýchlo vytvorí hustý porast a dobre zakryje plot aj menej vzhľadné miesta v záhrade. Mnohí majitelia domov po ňom siahajú najmä pre vždyzelené listy, vďaka ktorým pôsobí záhrada upravene aj v zimných mesiacoch. Na jar navyše kvitne nápadnými bielymi kvetmi v strapcoch a neskôr sa objavujú tmavé plody, ktoré na kríku vyzerajú dekoratívne.

Práve kombinácia rýchleho rastu, odolnosti a schopnosti vytvoriť kompaktnú zelenú stenu z neho robí častú voľbu na živé ploty. Kým v slovenských záhradách pôsobí ako praktické a nenáročné riešenie, v niektorých krajinách je vnímaný podstatne kritickejšie.

Čo je na vavrínovci problematické

Pri vavrínovci sa často spomína aj jeho jedovatosť. V listoch a semenách sa nachádzajú látky označované ako kyanogénne glykozidy, ktoré môžu byť nebezpečné pri požití. Plody môžu na prvý pohľad lákať, ale nie sú určené na konzumáciu. To však nie je hlavný dôvod, prečo sa okolo kríka vedie toľko diskusií.

Podstatnejšia je jeho schopnosť šíriť sa mimo záhrad. Plody bežne konzumujú vtáky, ktoré potom semená roznášajú do okolia. V samotnej záhrade to človek zväčša udrží pod kontrolou, no vo chvíli, keď sa vavrínovec dostane do voľnej krajiny, môže začať obsadzovať stanovištia, kde sa už nedá tak ľahko brzdiť.

Švajčiarsky zákaz dovozu, predaja aj darovania

Vo Švajčiarsku sa na vavrínovec začalo nazerať ako na druh, ktorý predstavuje riziko pre miestnu prírodu. Od 1. septembra 2024 tam preto platí zákaz jeho dovozu, predaja aj darovania. Prakticky to znamená, že si ho ľudia už legálne nekúpia a na trh sa nesmie dostať ani neformálne.

Pre majiteľov, ktorí ho už na pozemku majú, však pravidlá nie sú nastavené ako plošná povinnosť krík vyrúbať. Dôraz sa kladie najmä na zodpovednosť: treba zabrániť tomu, aby sa rastlina šírila ďalej do okolitej prírody. Opatrenie teda mieri predovšetkým proti ďalšiemu rozširovaniu a zdomácňovaniu mimo záhrad.

Prečo je vo Švajčiarsku považovaný za invázny

Švajčiarske úrady ho zaraďujú medzi invázne druhy, teda rastliny, ktoré sa mimo svojho pôvodného areálu dokážu nekontrolovane rozrastať a vytláčať pôvodnú vegetáciu. Vavrínovec môže rýchlo obsadzovať okraje lesov, krovinaté porasty aj rôzne voľné plochy. Vytvára husté porasty a obmedzuje priestor aj svetlo pre domáce druhy.

Dôsledkom je tlak na biodiverzitu, teda pestrosť rastlín a živočíchov v krajine. Keď sa jeden veľmi vitálny druh rozšíri na úkor ostatných, prostredie sa zjednodušuje a mení. Práve tomuto scenáru sa Švajčiarsko snaží predchádzať, a preto zvolilo pomerne prísny režim.

Aká je situácia na Slovensku

Na Slovensku zatiaľ vavrínovec zakázaný nie je. Naďalej sa bežne predáva a vysádza, predovšetkým ako rýchlo rastúci živý plot. Zároveň však silnie upozorňovanie odborníkov, že aj u nás sa na niektorých miestach môže správať problematicky a začína sa šíriť tam, kde už jeho prítomnosť nie je len otázkou záhradného vkusu.

Opatrnosť je na mieste najmä pri tom, kam sa vavrínovec vysádza. Jedna vec je udržiavaná záhrada, kde sa dá krík strihať, zbierať plody a kontrolovať jeho rozrastanie. Druhá vec je výsadba v blízkosti voľnej krajiny, okrajov lesov a neudržiavaných plôch, odkiaľ sa môže ľahko šíriť ďalej.

Invázne rastliny, ktoré sú u nás už známe

Na zozname inváznych druhov na Slovensku sa objavujú iné rastliny, ktoré sú pre prírodu preukázateľne veľmi zaťažujúce. Typickým príkladom je krídlatka, ktorá dokáže zarastať brehy vodných tokov a vytlačiť pôvodné druhy takmer bez konkurencie. Často sa spomína aj boľševník obrovský, ktorého šťava môže vyvolávať bolestivé reakcie na pokožke. Ďalším známym druhom je netýkavka žliazkatá, ktorá síce v čase kvitnutia vyzerá efektne, ale dokáže sa šíriť pozdĺž riek a potokov mimoriadne rýchlo.

Krásne v záhrade nemusí byť bezpečné pre krajinu

Popri týchto notoricky známych problémoch existujú aj rastliny, ktoré ľudia radi vysádzajú a pritom často netušia, že môžu byť pre voľnú prírodu rizikové. Patrí sem napríklad zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská. V záhone vyzerajú atraktívne, no ak sa dostanú mimo záhradu, môžu vytláčať lúčne byliny a meniť charakter stanovišťa.

Podobne sa diskutuje aj agát. V čase kvitnutia je pre včely veľmi lákavý a pôsobí malebne, lenže na niektorých typoch stanovišťa dokáže výrazne zmeniť zloženie lesa aj podrastu. Z toho vyplýva jednoduché pravidlo: to, čo sa hodí ako okrasa pri dome, nemusí automaticky patriť do voľnej krajiny.

Čo si z celej situácie vziať ako záhradkár

Príbeh vavrínovca ukazuje, ako rozdielne môžu štáty pristupovať k tej istej rastline. Záhradná prax sa niekedy stretáva s ochranou prírody až vo chvíli, keď sa okrasný druh začne nekontrolovane šíriť. Ak vavrínovec pestujete, dáva zmysel pravidelne ho udržiavať, obmedzovať tvorbu plodov rezom a nenechať ho „utiecť“ za hranice pozemku.

Okrasná drevina môže byť skvelým pomocníkom na živý plot, ale zodpovedné pestovanie sa začína tam, kde myslíme aj na okolitú krajinu.

Zdroj: Pestrá zahrada, Swiss Community, Swiss federal authorities, Pestrazahrada.cz