Zemiaky sa vám v pivnici kazia pre chybu, ktorú robíte hneď po vykopaní

Domáce zemiaky vydržia výrazne dlhšie, ak sa zberajú v správnej chvíli a následne uložia v zodpovedajúcich podmienkach. Na dlhodobé skladovanie je dôležité nechať rastliny prirodzene dozrieť. Už v druhej polovici augusta je vhodné obmedziť zálievku, aby hľuzy lepšie vyzreli. Pred samotným zberom treba počkať, kým vňať úplne odumrie. Mnohí pestovatelia potom ešte niekoľko dní až týždeň vyčkajú, pretože šupka medzitým viac spevnie.

Zrelosť sa dá jednoducho overiť jednoduchým testom. Stačí jeden zemiak opatrne vybrať zo zeme a pošúchať jeho šupku prstami. Ak sa ľahko zotiera, je lepšie so zberom ešte počkať. Pevnejšia šupka je znakom toho, že hľuzy budú vhodnejšie na skladovanie a menej náchylné na poškodenie.

Ako zemiaky vykopať bez zbytočných strát

Na spôsobe zberu záleží viac, než sa môže zdať. Každé poranenie totiž skracuje dobu skladovania a zvyšuje riziko hniloby. Najbezpečnejšie je vyberať hľuzy rukami, prípadne pôdu len zľahka uvoľniť vidlami alebo rýľom a potom zemiaky opatrne dohľadať. Poškodené kusy je vhodné oddeliť a spotrebovať čo najskôr, pretože na dlhé uloženie nie sú vhodné.

Dôležitú úlohu hrá aj počasie. Ideálny je suchý a mierne teplý deň po niekoľkých dňoch bez dažďa. V mokrej pôde bývajú hľuzy viac znečistené a horšie osychajú. Zber by mal zároveň prebehnúť ešte pred príchodom mrazov, pretože premrznutie výrazne zhoršuje kvalitu aj trvanlivosť.

Čistenie áno, ale s rozumom

Po vykopaní je dobré nechať zemiaky krátko preschnúť v tieni, aby na nich zemina povolila. Ak je pôda ľahká a piesčitá, väčšinou stačí hľuzy jemne očistiť nasucho. V ťažkej ílovitej pôde môže byť potrebné opatrné opláchnutie, ale iba vtedy, ak následne zabezpečíte ich dokonalé preschnutie. Pri čistení je vhodné obmedziť prístup svetla, pretože dlhé vystavenie svetlu neskôr podporuje zelenanie.

Vo všeobecnosti platí, že čím menej vody počas prípravy na skladovanie, tým lepšie. Zvyšky vlhkosti môžu podporiť kazenie. Aj preto je vždy zásadné, aby boli hľuzy pred ďalším uložením úplne suché.

Prečo je dôležité nechať zemiaky zaceliť

Čerstvo zozbierané zemiaky by sa nemali ukladať hneď do dlhodobého skladu. Najprv musia prejsť takzvaným zacelením. To znamená, že sa na 7 až 10 dní uložia do tmavého, dobre vetraného priestoru s miernou teplotou a vyššou vzdušnou vlhkosťou. Počas tohto obdobia šupka ešte spevnie a drobné povrchové poškodenia sa čiastočne zahoja.

Tento krok citeľne predlžuje skladovateľnosť. Zemiaky totiž po zbere obsahujú veľké množstvo vody, približne štyri pätiny svojho objemu. Ak by sa hneď preniesli do príliš suchého prostredia, začali by rýchlo vädnúť a scvrkávať sa.

Ideálne podmienky na dlhodobé uskladnenie

Po zacelení je potrebné teplotu postupne znížiť. Na konzumné zemiaky je vhodné rozmedzie približne 4 až 8 °C. Dobre poslúži chladná pivnica, zateplená garáž bez rizika premrznutia alebo chladnička nastavená na zodpovedajúcu teplotu. Skladovacia nádoba by mala zemiaky chrániť pred svetlom a zároveň umožniť prúdenie vzduchu. Osvedčujú sa perforované plastové vrecia, debničky alebo kartónové škatule.

Teplota nesmie klesnúť príliš nízko. Pri chlade pod približne 3 °C sa v hľuzách začínajú hromadiť cukry, takže zemiaky získavajú nasladlú chuť a pri smažení viac tmavnú. Naopak, pri príliš vysokej teplote sa zvyšuje riziko klíčenia, presychania aj rozvoja hniloby.

Triedenie a pravidelná kontrola sú nevyhnutné

Ešte pred uložením je vhodné všetky hľuzy dôkladne prebrať. Kusy s rezmi, otlačeninami, mäkkými miestami alebo známkami chorôb je najlepšie spotrebovať v priebehu niekoľkých týždňov. Do dlhodobého skladu patria len zdravé a nepoškodené zemiaky.

Počas zimy sa oplatí zásoby pravidelne kontrolovať. Hneď ako sa objavia mäkké kusy, zahnívanie alebo výrazné klíčky, treba ich odstrániť. Jedna zlá hľuza môže znehodnotiť väčšiu časť úrody. Varovným signálom býva aj zatuchnutý alebo nasladlý zápach, ktorý často upozorní na začínajúci rozklad skôr, než je viditeľný na prvý pohľad.

Svetlo je nepriateľ skladovaných zemiakov

Zemiaky musia byť uložené v tme. Svetlo spôsobuje zelenanie šupky, ktoré samo osebe súvisí s tvorbou chlorofylu, ten však často sprevádza prítomnosť solanínu. Ide o látku, ktorá môže byť vo vyššom množstve zdraviu škodlivá. Ak je zelenanie len malé a povrchové, postihnutú časť možno odkrojiť. Silno zazelenané hľuzy je však bezpečnejšie vyhodiť.

Dobre uskladnené neskoré zemiaky môžu pri správnych podmienkach vydržať v dobrej kvalite sedem až osem mesiacov.

Ktoré odrody vydržia najdlhšie

Nie každá odroda má rovnakú skladovateľnosť. Červené a tenkošupkové zemiaky zvyčajne nevydržia tak dlho ako odrody s hrubšou šupkou, napríklad typu russet. Lepšie sa skladujú aj neskoré odrody, kým skoré bývajú určené skôr na rýchlu spotrebu.

Ak teplota pri skladovaní presahuje asi 8 °C, životnosť zásob sa výrazne skracuje a môže klesnúť len na dva až tri mesiace. V takom prípade je navyše vyššia pravdepodobnosť klíčenia aj presychania.

Na čo si dať pozor pred ďalšou výsadbou

Zemiaky, ktoré sú na jar silno naklíčené alebo zvráskavené, nie sú ideálne ako sadivo. Môžu v sebe niesť choroby vrátane vírusových infekcií a predstavovať riziko pre novú výsadbu. Najbezpečnejšou voľbou sú vždy certifikované sadbové zemiaky v dobrom zdravotnom stave.

Starostlivý zber, krátke obdobie zacelenia a chladné tmavé uskladnenie dokážu rozhodnúť o tom, či si domácu úrodu užijete len pár týždňov, alebo po väčšinu zimy. Kto dodrží základné pravidlá, môže mať kvalitné zemiaky poruke ešte dlho po skončení sezóny.

Zdroj: The Prairie Home Stead, Oregon State University, Pestrazahrada.cz