Pestrenky v záhrade: neškodné a veľmi užitočné

Pestrenky, nazývané aj pestrice, patria medzi dvojkrídly hmyz a sú príbuzné muchám. V záhradách ich ľudia často vítajú, hoci si ich mnohí na prvý pohľad mýlia s osami. Pre záhradkárov sú totiž dôležité tým, že pomáhajú obmedzovať škodcov prirodzene, bez chémie a bez nákladov. Bola by škoda ich ničiť len preto, že ich nepoznáme.

Typické druhy mávajú nápadné žlto-čierne sfarbenie a veľkosť okolo jedného centimetra. Práve výrazné farby sú dôvodom zámeny s osami, ale aj šikovnou obranou, ktorá pestrenkám v prírode zvyšuje šancu na prežitie.

Prečo si ich ľudia mýlia s osou a ako ich bezpečne rozoznať

Pestrenky využívajú mimikry, teda evolučnú stratégiu, keď sa neškodný druh podobá inému, pre predátorov nebezpečnejšiemu. U vtákov to funguje výborne, pretože sa zvyčajne vyhýbajú hmyzu, ktorý by mohol bodnúť. Pestrenky však žihadlo nemajú, a preto pre človeka nepredstavujú hrozbu.

Rozdiel sa dá spoznať aj podľa stavby tela. Osa má štyri krídla, kým pestrenka iba dve. V praxi je však často najjednoduchšie sledovať ich pohyb vo vzduchu.

Pestrenky sa vedia vo vzduchu zastaviť a visieť na mieste, preto sa im v angličtine hovorí hoverflies.

Občas poletujú záhradkárovi tesne pred tvárou, akoby kontrolovali, čo práve robí. Nie je to útok. Dospelce sa živia najmä nektárom a peľom, takže sú v podstate mierumilovní návštevníci kvetov.

Skutoční lovci sú larvy a vošky to dobre vedia

Kým dospelá pestrenka zbiera peľ a nektár, larvy sú dravé a patria medzi najúčinnejších prirodzených nepriateľov vošiek, strapiek a ďalšieho drobného hmyzu na rastlinách. Samička kladie vajíčka na vhodné rastliny, často priamo tam, kde sa škodcovia vyskytujú. Po vyliahnutí larvy korisť vyhľadajú, uchopia ústnym ústrojenstvom a z tela vysajú tekutý obsah.

Jedna larva dokáže počas vývoja skonzumovať aj viac než 800 vošiek. Vývoj trvá približne tri týždne a s rastom larvy rastie aj jej spotreba. V záverečnej fáze môže uloviť až okolo 80 vošiek denne. Keď sa do kolónie na ružiach pustí viac lariev, zvyčajne výrazne znížia napadnutie v krátkom čase.

Vošky niekedy chránia mravce, ktoré sa o ne doslova starajú. Aj na to sú však pestrenky pripravené. Larvy dokážu vylučovať látky, ktoré ich prítomnosť pred mravcami čiastočne zamaskujú, prípadne znížia ich agresivitu. Keď sú larvy nasýtené, zlezú do pôdy, kde sa zakuklia a dokončia premenu na okrídleného dospelca.

Niekoľko generácií ročne a presné načasovanie podľa koristi

V našich podmienkach mávajú najbežnejšie druhy pestreniek štyri až šesť generácií za rok. Vďaka tomu vedia rýchlo reagovať na náhle premnoženie vošiek a chrániť rastliny počas veľkej časti sezóny. V niektorých situáciách môžu larvy pestreniek tvoriť významnú časť všetkých predátorov vošiek na rastlinách.

Celosvetovo je opísaných vyše šesťtisíc druhov pestreniek, u nás sa ich vyskytujú stovky a v jedinej záhrade sa môže objaviť mnoho rôznych druhov. Každý sa pritom môže špecializovať na trochu inú korisť. Výskumy navyše naznačujú, že pestrenky dokážu reagovať aj na chemické signály rastlín napadnutých voškami, akoby si rastlina o pomoc sama volala.

Opeľovanie na diaľku a letecké výkony, ktoré prekvapia

O opeľovačoch sa najčastejšie hovorí v súvislosti so včelami, no pestrenky majú v záhradách tiež pevné miesto. Ich výhoda spočíva v tom, že sa vedia dobre presúvať krajinou. Niektoré druhy v chladnejšej časti roka migrujú na juh a v teplejšom období sa vracajú späť. Pri týchto presunoch postupne navštevujú kvitnúce rastliny, a tým prenášajú peľ aj na väčšie vzdialenosti.

Pri viacerých druhoch sa predpokladá, že počas života zvládnu uletieť stovky až vyše tisíc kilometrov. Pomáhajú si vzdušnými prúdmi vo výškach približne 150 až 1 000 metrov nad zemou a merania ukázali, že dokážu veľmi obratne letieť rýchlosťou okolo troch metrov za sekundu.

Ako pestrenky prilákať do záhrady a prečo im nevyhovuje sterilný trávnik

Pestrenky majú rady kvitnúce porasty podobné lúke. Ak je záhrada tvorená len krátko koseným, dokonale upraveným trávnikom, je pre ne takmer neobývateľná a často ju jednoducho minú. Tam, kde nemajú kvety a úkryty, sa zvyčajne nerozmnožujú, a záhradkár tak prichádza o ich prínos.

Dobre fungujú rastliny s kvetmi bohatými na nektár a peľ. Často sa odporúčajú mrkvovité druhy ako kôpor, fenikel, mrkva alebo koriander. Silným lákadlom bývajú aj púpavy, rebríček, astry a na jeseň okrasná zlatobyľ. Užitočné sú aj facélia, pohánka a lobulária, rovnako ako bežné bylinky typu mäta, tymian, majorán alebo petržlen.

Dospelce často sadajú na rôzne predmety a celkovo sú pre kombináciu života dospelcov a lariev citlivé na pesticídy. Preto sa oplatí používať chémiu čo najmenej, zvlášť ak chceme záhradu viesť prírode blízkym spôsobom. S príchodom teplých dní je dobré vybrať miesta, ktoré necháme dlhší čas bez kosenia, ideálne tam, kde prirodzene kvitne najviac rastlín. Prínos predátorov sa potom zvyčajne prejaví aj stabilnejším prostredím a lepšou úrodou s menším tlakom škodcov.

Zdroj: Pestrazahrada.cz