Chryzantémy v zime hynú pre chybu, ktorú robí väčšina, zachránia ich nožnice a bezmrazý kút

Chryzantémy si mnoho ľudí spája najmä s rezanými kvetmi, no výborne fungujú aj v záhrade. Ceněné sú hlavne preto, že rozjasňujú záhony aj nádoby na konci leta a počas jesene, teda v čase, keď už množstvo iných rastlín stráca silu aj pôvab. V záhradných výsadbách pôsobia výrazne, bohato kvitnú a dajú sa využiť v tradičných aj moderných kompozíciách.

Na vonkajšie pestovanie sú najvhodnejšie najmä skoré alebo takzvané odolnejšie záhradné chryzantémy. Tieto trvalky na zimu zaťahujú a na jar znovu obrástajú. Hoci sa často označujú ako mrazuvzdorné, v chladnejších oblastiach je rozumné dopriať im zimnú ochranu, pretože silnejší mráz im môže uškodiť.

Ako vyzerajú a kam sa hodia

Kvety chryzantém sa líšia tvarom, veľkosťou aj farbou. Nájdeme jednoduché aj plné formy pripomínajúce margaréty, odtiene od sýtych žiarivých farieb až po jemné pastelové tóny. Veľmi efektné sú takzvané sprchové typy, ktoré vytvárajú množstvo kvetov v bohatých zhlukoch a prinášajú výrazný jesenný efekt.

Tieto rastliny možno využiť v klasických zmiešaných záhonoch, v nádobách na terase aj v samostatnom záhone na rez kvetov. Žiarivo kvitnúce kultivary dobre zapadnú do exoticky ladených výsadieb, jemnejšie odtiene pristanú vidieckym záhradám a teplé jesenné farby krásne doplnia okrasné trávy.

Výber sadeníc a vhodný termín nákupu

Chryzantémy sa predávajú v niekoľkých štádiách rastu. Na jar si môžete kúpiť čerstvo zakorenené odrezky alebo malé mladé rastliny. Tie je potrebné určitý čas pestovať vnútri na svetlom a chladnejšom mieste bez mrazu, kým dostatočne nezosilnejú. V lete bývajú v ponuke už predpestované kusy, ktoré možno vysadiť priamo do záhona alebo nádoby. Na prelome leta a jesene sa predávajú aj rastliny v plnom kvete, ktoré vytvoria okamžitý dekoratívny efekt.

Pri výbere je dobré zohľadniť miestnu klímu, vzrast a spôsob využitia. Niektoré odrody sa viac hodia do nádob, iné vyniknú v záhonoch alebo ako kvety na rez.

Stanovište a výsadba

Chryzantémam vyhovuje slnečné, teplé a chránené miesto. Najlepšie sa im darí v úrodnej a dobre priepustnej pôde. Do voľnej pôdy sa vysádzajú po odznení posledných mrazov, zvyčajne od polovice mája do začiatku júna. Rastliny predpestované pod strechou je vhodné najprv postupne otužovať, aby si zvykli na vonkajšie podmienky.

Letné nákupy možno vysadiť hneď. Medzi jednotlivými rastlinami je vhodné ponechať rozstupy približne 30 až 45 centimetrov. Vyššie odrody je praktické vybaviť oporou, aby sa stonky pod ťarchou kvetov nelámali. Pri pestovaní v nádobách sa hodí väčší kvetináč s priemerom aspoň 30 centimetrov a kvalitný vzdušný substrát s dobrou drenážou.

Zálievka, výživa a mulčovanie

Po výsadbe potrebujú chryzantémy pravidelnú zálievku počas celého obdobia rastu. Pôda by nemala úplne preschnúť, zároveň však nesmie zostať dlhodobo premokrená. Práve trvalo mokré prostredie často vedie k zdravotným problémom a oslabeniu rastlín.

Rastlinám pestovaným v nádobách prospieva pravidelné prihnojovanie. V čase rastu možno použiť organické tekuté hnojivo, počas tvorby pukov a kvitnutia potom prípravok s vyšším obsahom draslíka, podobne ako pri hnojive na paradajky. V záhonoch často postačí prídavok dobre rozloženého kompostu alebo odležanej organickej hmoty.

Vrstva mulča po výsadbe pomáha udržať vlahu v pôde a obmedzuje rast burín. Na jeseň môže hrubšia vrstva mulča navyše chrániť korene pred zimným chladom.

Zaštipovanie a úprava pukov pre viac kvetov

Keď mladé rastliny dorastú približne do 20 centimetrov, oplatí sa v prvej časti leta zaštipnúť hlavný vrchol. Podporí sa tým vetvenie a rastlina získa kompaktnejší tvar. Rovnakým spôsobom možno priebežne skracovať aj konce bočných výhonkov, približne do polovice leta. Výsledkom býva hustejší habitus a väčšie množstvo kvetov.

Pri niektorých chryzantémach sa používa aj cielené odstraňovanie pukov. Pri bohato rozkonárených typoch možno odstrániť hlavný stredový puk, aby vznikol vyrovnanejší súbor rovnako veľkých kvetov. Naopak pri veľkokvetých formách možno ponechať iba hlavný puk a ostatné odstrániť, čím rastlina sústredí silu do jedného nápadného kvetu.

Starostlivosť počas kvitnutia a podpora opätovného nasadzovania

Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov pomáha udržať rastlinu upravenú a predlžuje obdobie kvitnutia. Chryzantéma potom menej plytvá energiou na tvorbu semien a môže pokračovať v zakladaní ďalších pukov. Tento jednoduchý zásah je obzvlášť dôležitý pri rastlinách v nádobách, ktoré bývajú vystavené väčšej záťaži.

Jednoduché kvety navyše poskytujú cenný nektár neskoro aktívnym včelám a motýľom, takže sú prínosom aj pre záhradné živočíchy.

Zimovanie a ochrana pred mrazom

Mnohé záhradné chryzantémy zvládnu pokles teplôt približne na mínus 5 stupňov Celzia, no v chladnejších oblastiach to nemusí stačiť. Bezpečnejšie býva rastliny po odkvitnutí skrátiť asi na 20 centimetrov, vybrať z pôdy a uložiť na svetlé bezmrazé miesto. Korene sa zľahka očistia, odstránia sa zelené časti a rastliny sa uložia do plytkej nádoby s mierne vlhkým substrátom. Cez zimu stačí udržiavať len ľahkú vlhkosť.

V miernejších oblastiach možno niektoré chryzantémy ponechať vonku, ak rastú na chránenom stanovišti v dobre priepustnej pôde. Aj vtedy je rozumné zakryť koreňovú zónu hrubšou vrstvou mulča a chrániť rastliny pred zimnou vlhkosťou. Exempláre v nádobách sú na chlad citlivejšie, preto je lepšie preniesť ich po odkvitnutí do chladného priestoru bez mrazu.

Množenie pre nové rastliny

Najjednoduchší spôsob množenia predstavujú jarné odrezky. Odoberajú sa mladé silné výhonky dlhé približne 5 až 7,5 centimetra, najlepšie z vonkajšej časti trsu. Spodné listy sa odstránia a odrezky sa zapichnú do zmesi výsevného alebo univerzálneho substrátu a záhradníckeho piesku či drte. V teple a pri rovnomernej vlhkosti zvyčajne zakorenia asi za tri týždne.

Staršie rastliny možno na jar aj rozdeliť, hneď ako znovu začnú rásť. Niektoré kultivary sa dajú dopestovať aj zo semena. Výsev prebieha na jar pri teplote okolo 15 stupňov Celzia a mladé rastliny môžu vykvitnúť už v tom istom roku.

Najčastejšie ťažkosti pri pestovaní

Chryzantémy môžu napádať rôzni škodcovia. Mladé rastliny bývajú ohrozené slimákmi a slizniakmi, objavujú sa aj vošky, mínerky, strapky, roztočce alebo škodcovia poškodzujúci puky a listy. Pravidelná kontrola pomáha zasiahnuť včas a zabrániť väčším škodám.

Z chorôb býva najobávanejšia biela hrdza chryzantém, ktorá sa ťažko potláča a môže rastliny výrazne poškodiť. Za sucha sa objavuje múčnatka, pri dlhodobej vlhkosti zasa sivá pleseň a ďalšie hubové hniloby. Nevhodné podmienky môžu podporiť aj vírusové ochorenia, ktoré sa prejavujú slabým rastom a škvrnami alebo deformáciami listov.

Prečo sa oplatí dať chryzantémam miesto v záhrade

Ak majú dostatok slnka, živín a primeranú zálievku, odmenia sa chryzantémy mimoriadne bohatým jesenným kvitnutím. Sú všestranné, dajú sa pestovať v záhonoch aj nádobách a pri správnom prezimovaní vydržia v záhrade mnoho rokov. Pre každého, kto chce predĺžiť farebnosť záhrady až do chladných mesiacov, predstavujú veľmi spoľahlivú a efektnú voľbu.

Zdroj: RHS, Gardeners World , Pestrazahrada.cz