Zabudnite na strach, čierna včela na Slovensku pomáha záhradám kvitnúť

Na jar a v lete sa môže na záhrade objaviť nápadne veľká čierna včela, ktorá pri lete hlasno bzučí a na slnku sa jej krídla kovovo sfarbujú do modrofialova. Najčastejšie ide o drvodielku fialovú, teda jednu z najväčších včiel žijúcich na Slovensku. Dospelé jedince mávajú približne dva až takmer tri centimetre a rozpätie krídel býva výrazné, preto si ju ľudia všimnú aj z väčšej vzdialenosti.

Na rozdiel od včely medonosnej alebo mnohých čmeľov netvorí drvodielka početné spoločenstvá. Samička funguje samostatne, bez robotníc a bez stavby voskových plástov, nevyrába med a celý jej život sa točí okolo vyhľadávania potravy, zakladania hniezdnych komôrok a starostlivosti o ďalšiu generáciu.

Kedy je aktívna a kde prezimuje

V našich podmienkach ju možno pozorovať zvyčajne od skorého jari do konca septembra. Zimu neprečkáva ako larva, ale ako dospelý jedinec. Úkryt hľadá v škárach starých stromov, v prasklinách trámov, niekedy aj v škárach muriva. V období okolo mája prebieha párenie a pri troche šťastia možno zahliadnuť aj dva jedince letiace tesne pri sebe. Nové dospelé jedince sa potom objavujú ďalší rok na jar.

Ako si ju nepomýliť s čmeľom alebo sršňom

Ľudia ju často označujú ako čierneho čmeľa alebo veľkú osu. Rozpoznávacím znakom je celkovo čierne, skôr lesklé a menej ochlpené telo a tmavé krídla s fialovým či modrastým odleskom. Domáce čmele, osy ani sršne nebývajú typicky jednoliate čierne bez nápadných žltých či hnedých kresieb. Veľmi podobne môže vyzerať aj drvodielka potulná, ktorá sa v niektorých regiónoch vyskytuje rovnako často alebo aj častejšie.

Pichne drvodielka človeka a je to nebezpečné

Drvodielka sa väčšinou správa pokojne a človeku sa skôr vyhne. To, že preletí blízko hlavy, býva len zvedavosť alebo hľadanie kvetov a úkrytu, nie útok. K pichnutiu zvyčajne dochádza až vtedy, keď je pritlačená, chytená v ruke, keď na ňu niekto stúpi alebo sa ju pokúša usmrtiť.

Žihadlo má iba samička. Intenzita bolesti býva porovnateľná s bodnutím osou, no z hľadiska jedu sa uvádza nižšia toxicita než pri včele medonosnej. Na rozdiel od včely medonosnej navyše po bodnutí neumiera, takže sa zvyčajne nerieši vyťahovanie žihadla, pretože v koži nezostáva. Závažné reakcie sú zriedkavé a súvisia najmä s ťažkou alergiou na hmyzí jed. Ak vám drvodielka vletí do miestnosti, obyčajne stačí otvoriť okno a dať jej čas, aby sama vyletela von.

Prečo je na záhrade cenná a ako opeľuje

Drvodielka patrí medzi dôležité opeľovače a na mnohých miestach je vnímaná ako vzácnejší druh, ktorý si zaslúži ochranu. Z ekologického hľadiska je prínosná aj tým, že zvláda vibračné opeľovanie. Pri ňom rozvibruje kvet rýchlymi pohybmi krídel a peľ sa lepšie uvoľní. Túto schopnosť nemá včela medonosná, zato ju využívajú čmele a niekoľko ďalších samotárskych včiel.

V praxi to znamená, že niektoré rastliny môžu mať vďaka drvodielkam lepšie nasadenie plodov. Často sa spomínajú napríklad paradajky, niektoré bobuľoviny alebo kvety s hlbšou stavbou, kde je potrebné peľ uvoľniť účinnejšie. Pri zbere potravy dokáže počas jediného letu navštíviť stovky kvetov, takže v záhrade odvedie prácu, ktorú sa nedá ľahko nahradiť.

Keď sa zaujíma o staré trámy a suché drevo

Názov drvodielka nevznikol náhodou. Samička si dokáže do suchého dreva vyhrýzť chodbičku a v nej vytvoriť sériu komôrok. Najčastejšie ju láka staré, mŕtve a dobre opracovateľné drevo, teda pne, odumreté konáre, zhnité stĺpiky, drevené ploty alebo nechránene časti pergol. Zdravé, ošetrené a pravidelne udržiavané konštrukčné drevo pre ňu zväčša nie je atraktívne.

Typická chodbička má približne niekoľko desiatok centimetrov a vo vnútri sú komôrky so zásobou peľu a nektáru a s vajíčkami. Jeden takýto tunel zvyčajne nenaruší pevnosť masívneho trámu zásadným spôsobom. Zároveň nejde o spoločenský hmyz, takže na jednom mieste zvyčajne nehrozí situácia, že by sa v krátkom čase objavili tisíce jedincov ako pri niektorých spoločenských druhoch.

Ako postupovať šetrne, ak potrebujete drevo ochrániť

Ak vám prekážajú vletové otvory v konkrétnom prvku, je rozumné nezasahovať v čase, keď je hniezdo obsadené. Počas sezóny môžu byť vo vnútri larvy alebo kukly. Vhodnejšie je počkať do neskorej jesene, keď mladé dospelé jedince vyletia a chodbička zostane prázdna. Až potom možno otvor uzavrieť tmelom a drevo následne preventívne ošetriť tak, aby pre drvodielku nebolo lákavé.

Dobre funguje aj ponúknuť náhradnú možnosť. Ak na okraji pozemku necháte kus suchého dreva alebo vytvoríte vhodné dutiny, drvodielka často uprednostní ľahšie dostupný materiál a nebude sa snažiť využiť konkrétny trám, ktorý chcete mať bez otvorov.

Aké postreky voliť proti voškám, aby drvodielka netrpela

Najväčšie riziko pre drvodielky aj ďalšie opeľovače nepredstavuje samotná prítomnosť hmyzu v záhrade, ale nevhodne zvolené insekticídy. Mnohé chemické prípravky pôsobia ako neurotoxíny a môžu zasiahnuť aj užitočné druhy, ktoré opeľujú kvety alebo prirodzene regulujú škodcov. Ak potrebujete riešiť vošky, roztočce alebo molice, oplatí sa uprednostniť šetrnejšie metódy a postreky s kontaktným účinkom.

Kontaktné prípravky na báze draselných solí

Za jednu z najbezpečnejších možností sa zvykne považovať prípravok na báze draselných solí mastných kyselín, často predávaný pod názvom Neudosan. Funguje tak, že naruší povrchovú ochrannú vrstvu mäkkých škodcov, čo vedie k ich vyschnutiu a uduseniu. Nejde o nervový jed a po zaschnutí na rastline sa zvyčajne považuje za podstatne menej rizikový pre včely, čmele aj drvodielky než klasické insekticídy.

Pre čo najväčšiu ohľaduplnosť je vhodné aplikovať postrek skoro ráno alebo večer, keď opeľovače bežne nelietajú tak intenzívne ako uprostred dňa. Dôležité je tiež mieriť na napadnuté časti rastlín, pretože účinok je kontaktný a závisí od dobrého pokrytia škodcu. Niektoré varianty sa predávajú aj ako predriedené balenie v rozprašovači, čo uľahčí presné a lokálne použitie.

Ďalšie šetrné možnosti ochrany rastlín

Ak riešite skôr hubové choroby, dajú sa využiť biologické či minerálne prípravky, ktoré sa pri správnom použití považujú za bezpečné pre opeľovače. Pri pôdnych škodcoch sa osvedčujú parazitické hlístice aplikované do pôdy, pretože necielia na lietajúci hmyz na kvetoch. Pri niektorých prípravkoch rastlinného pôvodu je však na mieste zvýšená opatrnosť, keďže môžu byť pre včely určitý čas mierne toxické, a preto je lepšie používať ich mimo obdobia kvitnutia a opäť ideálne večer.

Prečo ju vídame častejšie než kedysi

V posledných desaťročiach si ľudia drvodielky všímajú čoraz viac. Súvisí to aj s posunmi v rozšírení druhov, ktoré podporuje teplejšia klíma. Tam, kde boli kedysi len ojedinelé záznamy, sa dnes môžu objavovať pravidelne. Keď sa drvodielka usadí v okolí vašej záhrady, je to spravidla dobrá správa pre pestrosť prostredia aj pre opeľovanie mnohých rastlín.

Ako urobiť zo záhrady bezpečné miesto pre opeľovače

Drvodielka nie je jediným užitočným opeľovačom. V záhrade pracujú aj samotárske včely, čmele, motýle, niektoré muchy a chrobáky. Najväčšiu službu im preukážete tým, že obmedzíte plošné používanie pesticídov, necháte časť záhrady s kvitnúcimi rastlinami v rôznych obdobiach sezóny a ponúknete úkryty, kde môžu prezimovať alebo hniezdiť. Aj zdanlivo nebezpečne pôsobiaca veľká čierna včela tak môže byť symbolom toho, že záhrada funguje živo a prirodzene.

Zdroj: Časopis ŽIVA (AVČR), 100+1, Hmyzí hotely, Wikipedie, Pestrazahrada.cz