Prečo pri kolíkových paradajkách včas vylamovať zálistky bez náradia

Pri paradajkách je dôležité rozlišovať kríčkové a kolíkové odrody. Kríčkové paradajky sa väčšinou pestujú bez vyššej opory a bez zásahov do bočných výhonov. Kolíkové odrody naopak vyžadujú vyväzovanie k opore a tiež priebežné odstraňovanie zálistkov, teda bočných výhonov vyrastajúcich v pazuchách listov. Keď sa zálistky nechajú bez kontroly, rastlina sa zbytočne zahustí, horšie sa prevzdušní a energiu rozdelí do príliš mnohých výhonov. Výsledkom bývajú menšie plody a zároveň vyššia pravdepodobnosť, že sa v poraste uchytia hubové choroby.

Kedy zálistky odstrániť, aby zásah rastlinu čo najmenej zaťažil

Najlepšie je zasiahnuť včas, vo chvíli, keď majú zálistky približne 5 až 10 centimetrov. V tejto fáze je ich odstránenie jednoduché a rana na rastline zostáva malá. Naopak prerastené zálistky už bývajú silné a ich odstránením vzniká väčšie poranenie, ktoré sa horšie hojí. Práve veľkosť rany často rozhoduje o tom, ako ľahko sa do pletív dostane infekcia a ako rýchlo sa prípadné ťažkosti rozšíria po stonke.

Vylamovanie je šetrnejšie než vyštipovanie, rezanie alebo strihanie

V praxi sa pre tento úkon často používa výraz zaštipovanie, hoci z hľadiska bezpečnosti pre rastlinu je najvhodnejšie zálistky skôr vylamovať. Pri vylomení sa prstami nedotýkame priamo čerstvej rany v pletive tak, ako sa to môže stať pri vyštipnutí. Tým sa znižuje možnosť zanesenia infekcie do poraneného miesta. Vylamovanie sa preto považuje za najmenej rizikový spôsob, pokiaľ ide o rozvoj sivej plesne na poranených častiach.

Prečo sa vyhnúť nožniciam a nožu

Ešte vyššie riziko predstavuje vystrihovanie alebo vyrezávanie zálistkov. Pri náradí totiž hrozí, že sa prípadná nákaza prenesie z jednej rastliny na druhú, ak nie je čepeľ čistá alebo pravidelne dezinfikovaná. Stačí jediný infikovaný rez a problém sa môže postupne objaviť na viacerých rastlinách v skleníku aj na vonkajšom záhone. Mechanické poškodenie navyše vytvára vstupnú bránu pre patogény, ktoré sa v teplom a vlhkom prostredí množia veľmi rýchlo.

Sivá pleseň ako častý dôsledok poranenia rastlín

V mieste poškodenia sa môže rozvinúť typická sivá pleseň, nazývaná aj pleseň sivá. Objavuje sa nielen po nevhodnom odstránení zálistkov, ale aj po iných zásahoch, napríklad pri zbere plodov, keď sa odlomí kúsok pletiva alebo sa poškodí stonka. Pôvodcom tejto choroby je huba Botryotinia fuckeliana, ktorá dokáže využiť oslabené miesta a pri vhodných podmienkach postupuje do ďalších častí rastliny. Preto je zmyslom správnej techniky najmä minimalizovať rany a obmedziť možnosti prenosu infekcie.

Čím menšie poranenie pri práci na paradajkách vznikne, tým menšia je šanca, že sa v ňom uchytí sivá pleseň.

Čo sa stane, keď zálistky neodstraňujeme

Ak sa zálistky ponechajú, porast rýchlo zhustne. Listy a výhony sa prekrývajú, vnútri rastliny sa drží vlhkosť a prúdenie vzduchu je slabé. To vytvára prostredie, ktoré praje hubovým chorobám. Rastlina zároveň investuje živiny do mnohých vedľajších výhonov, namiesto toho, aby ich sústredila do tvorby a dozrievania plodov. V praxi sa to často prejaví tak, že plody sú drobnejšie, dozrievanie je pomalšie a zber je menej prehľadný.

Na koľko výhonov viesť kolíkové paradajky počas vegetácie

Zálistky sa odstraňujú priebežne počas celej vegetácie a bežným cieľom je viesť kolíkové paradajky na jeden hlavný výhon. Vďaka tomu je rastlina vzdušnejšia, lepšie sa vyväzuje k opore a energia smeruje do plodov. Vedenie na dva výhony je možné vtedy, keď má rastlina dostatočne silný koreňový systém a zvládne oba výhony plnohodnotne zásobovať vodou aj živinami. Na dva výhony sa často vedú aj vrúbľované rastliny, najmä ak sú na bujnejšej podpníku a majú vyššiu rastovú silu.

Zdroj: GrowVeg, Gardenia, Gardening Know How, Pestrazahrada.cz