Prečo paradajky v skleníku kvitnú, ale nerodia, a ako to napraviť
V krytých výsadbách je pohľad na bohato kvitnúce paradajky radosťou, lenže potom príde sklamanie, keď sa na strapcoch neobjavujú malé zelené plôdiky. Mnohí pestovatelia začnú hľadať chybu v zálievke alebo v hnojení, no veľmi častou príčinou je niečo iné. V skleníku chýba prirodzený pohyb vzduchu a býva tu menej opeľovačov, takže opelenie prebieha horšie než vonku na záhone.
Opelenie rozhoduje o tom, či sa kvet zmení na plod
Paradajky sú síce samoopelivé, napriek tomu potrebujú, aby sa peľ vo vnútri kvetu uvoľnil a dostal tam, kam má. Vonku k tomu pomáha vietor, hmyz aj drobné otrasy rastlín. V uzavretom priestore sa však vzduch často nehýbe a kvety potom zostávajú neopelené. Typickým signálom je zasychanie kvetov, opadávanie a malý počet nasadených plodov. Niekedy sa plody síce vytvoria, ale bývajú drobné alebo nepravidelné.
Dobrou kontrolou je sledovať, či sa počas niekoľkých dní po rozkvitnutí pri báze kvetu objaví malý zelený náznak plodu. Ak sa to opakovane nedeje, oplatí sa zasiahnuť čo najskôr, pretože stratené kvety už spätne nezachránite.
Jednoduchý trik, ktorý robte každé 2 až 3 dni
Najpraktickejšou pomocou je jemné pretrepávanie rastlín. Netreba silu, dôležitá je pravidelnosť. Stačí zľahka pohnúť oporou, špagátom, po ktorom paradajku vediete, alebo priamo kvetným strapcom, aby vznikli vibrácie. Tie napodobnia prirodzené otrasy a peľ sa ľahšie uvoľní a dostane na bliznu.
Mnohí pestovatelia využívajú aj elektrickú zubnú kefku priloženú na chvíľu k opore alebo k stonke pri kvetoch. Jemné chvenie pripomína prácu čmeľov, ktoré paradajky opeľujú práve vibráciami. Opelenie robte približne každé 2 až 3 dni, ideálne dopoludnia, keď peľ zvyčajne lepšie funguje a rastliny nie sú prehriate.
Vlhkosť a horúčava môžu opelenie v skleníku brzdiť
Na úspechu sa podieľa aj prostredie v skleníku. Príliš vysoká vlhkosť zhoršuje sypkosť peľu, takže sa horšie uvoľňuje. Problém nastáva aj pri horúčavách, najmä keď teplota vystúpi nad 30 °C. V takých podmienkach môže peľ strácať životaschopnosť a kvety potom ľahšie opadávajú.
Zásadné je preto pravidelné vetranie. V teplých dňoch pomáha otvoriť skleník z oboch strán, aby vzduch naozaj prúdil a kvety rýchlo osychali. Dôležité je aj zalievať tak, aby sa nenamáčali kvety. Vodu smerujte priamo ku koreňom, pretože mokré kvety aj dlhodobo vlhké rastliny znamenajú vyššie riziko chorôb a zároveň horšie opelenie.
Zálievka na záhone má byť výdatná, nie stále po troškách
Paradajky pestované v pôde potrebujú pravidelnú zálievku najmä počas horúcich období. V bežnom počasí zvyčajne stačí zaliať dvakrát až trikrát týždenne, ale poriadne. Dospelý ker pri jednej zálievke spotrebuje aj niekoľko litrov vody. Pri horúčavách pôda vysychá rýchlejšie, a tak je nutné interval skrátiť, aby zem zostávala mierne vlhká, nie rozbahnená.
Preliatie je rovnako škodlivé ako sucho. Trvalo mokrá pôda podporuje choroby, oslabuje korene a môže viesť k horšiemu príjmu živín. Výsledkom potom môže byť bujná vňať bez zodpovedajúcej úrody alebo celkovo unavené rastliny.

Žihľavová jucha pomáha, no počas kvitnutia opatrne
Žihľavová jucha dodáva paradajkám najmä dusík a podporuje rast, preto ju záhradkári radi používajú na začiatku sezóny. Aby nedošlo k prehnojeniu, je vhodné ju aplikovať riedenú približne v pomere 1 diel juchy na 10 dielov vody, a to asi raz za dva týždne.
V období silného kvitnutia je dobré dusíkaté prihnojovanie obmedziť. Prebytok dusíka často vedie k tomu, že rastlina investuje do listov a výhonkov namiesto do nasadzovania plodov. Umiernenosť udrží kry v kondícii bez zbytočného rizika.
Kvasnicová zálievka posilňuje korene, frekvencia je kľúčová
Výživa z droždia sa používa na podporu koreňového systému a lepšiu odolnosť rastlín. Aj tu platí, že menej je viac. Aplikácia raz za dva týždne zvyčajne stačí, a ak používate viac domácich výživ, je rozumné ich striedať, aby sa pôda jednostranne nezaťažovala.
Roztok musí byť vychladnutý a dostatočne zriedený. Príliš časté používanie môže rozhodiť rovnováhu živín v pôde, čo sa môže prejaviť kolísaním rastu aj horšou rodivosťou.
Kedy zalievať, aby paradajky netrpeli chorobami
Najvhodnejší čas na zálievku je skoro ráno. Rastliny stihnú vodu využiť pred najväčším teplom a prípadná vlhkosť na povrchu rýchlejšie oschne, čo znižuje riziko hubových chorôb. Večerná zálievka je možná, no treba byť dôsledný a nenamáčať listy ani kvety. Nočná vlhkosť podporuje plesne a pri paradajkách môže zvyšovať riziko závažných infekcií.
Ak paradajky v skleníku bohato kvitnú, ale nerodia, začnite opelením. Jemné pretrepanie každé 2 až 3 dni, dobré vetranie a zálievka ku koreňom často urobia väčší rozdiel než ďalšia dávka hnojiva.
Zdroj: Niepodlewam, Gardening Know How, Pestrazahrada.cz
Milovník prírody, záhrady a všetkého, čo sa hýbe, kvitne alebo rastie. Pestuje doslova všetko, od byliniek po raritné druhy, a rovnako rád sa stará o zvieratá. Pri svojej práci prepája moderné technológie s osvedčenými babičkinými postupmi a má radosť, keď obe cesty vedú k rovnakému cieľu.
Súvisiace články
Čučoriedky na jeseň prihnojte zmesou, ktorú máte doma, kvasí pár týždňov a na jar je výsledok vidieť
Domáce hnojivo zo starého chleba a kávovej usadeniny môže na jeseň pomôcť okysliť pôdu a podporiť pôdny život pri čučoriedkach. Pri striedmom dávkovaní sa efekt často ukáže na jar v lepšom raste a bohatšom kvitnutí.
Rozchodník je najvďačnejšia trvalka pre lenochov no v záhradách ho ničí jedna rozšírená chyba
Rozchodník zvládne aj úplný začiatočník, no len vtedy, keď má slnko a priepustnú pôdu. Najčastejšie ho zničí jediná chyba: dlhodobo premokrený substrát bez drenáže.
Kany na zimu vyberte z pôdy nesprávne načasovanie ich zničí a jeden týždeň navyše rozhodne o celej ďalšej sezóne
Kany sú citlivé na dlhšie mrazy, preto sa v chladnejších oblastiach oplatí na jeseň vybrať ich podzemky a bezpečne uskladniť. Kľúčové je správne načasovanie, dosušenie a kontrola počas zimy.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.