Trvalka pakost premení záhon aj ťažké miesta na krásny koberec kvetov
Kto skladá trvalkové záhony, často naráža na premenlivé trendy. Niektoré rastliny sa na pár rokov stanú záhradnými hviezdami, aby ich neskôr vystriedala ďalšia vlna noviniek. Pakost, teda rod Geranium, do tejto kategórie nepatrí. Naopak dlhodobo dokazuje, že sa vie prispôsobiť takmer akémukoľvek štýlu výsadby. Vyzerá prirodzene v romantickej vidieckej záhrade, pôsobí čisto v moderných mestských kompozíciách a nestratí sa ani v nádobách, kde vytvára kompaktný a dlhodobo atraktívny porast.
Jeho výhodou je obrovská rozmanitosť. Existuje toľko druhov, odrôd aj krížencov, že si možno vybrať rastlinu do slnka, polotieňa aj tieňa, do vlhšej pôdy aj na suchšie stanovište. Vďaka tomu pakost často funguje ako spojovací prvok záhona, ktorý vyplní voľné miesta, potlačí buriny a pritom nepôsobí ťažkopádne.
Rastúca obľuba v Európe a prvé veľké návraty na záhony
Výraznejšia vlna nadšenia pre pakosty sa v Európe zdvihla na začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Do výsadieb sa vtedy veľmi často dostával pakost oddenkatý (Geranium macrorrhizum), a to najmä vďaka svojej húževnatosti. Rýchlo rastie, znáša konkurenciu koreňov stromov a navyše zostáva pri niektorých formách zelený aj v zime. Kvety môžu byť skôr nenápadné, často biele či svetloružové, ale celkový efekt hustého porastu je mimoriadne praktický. Práve preto sa osvedčil ako plošná výsadba pod stromami, kde iné trvalky často chradnú.
Inú rolu v záhrade potom dostal pakost veľkolepý (G. x magnificum). Ten sa presadil najmä ako sprievod k výraznejším rastlinám, napríklad k ružiam alebo k stračkám. Ponúka väčšie modrofialové kvety, ktoré priťahujú pozornosť, a pritom si zachováva prirodzený vzhľad typický pre pakosty. Z novších šľachtení si záhradníci všímajú aj odrodu Rosemoor, ktorá je cenená pre vyrovnaný rast a pekné kvitnutie.

Stovky odrôd a rozdielne nároky podľa druhu
Za obrovskú šírku sortimentu vďačíme predovšetkým šľachtiteľom z Anglicka a Holandska, ktorí sa pakostom venovali po generácie. Dnes sa na trhu objavujú stovky položiek, od pôvodných botanických druhov cez záhradné odrody až po krížence. Hoci sa požiadavky na svetlo a pôdu líšia, väčšina pakostov má spoločné vlastnosti: sú odolné, spoľahlivé a nevyžadujú zložitú starostlivosť.
Do slnečných záhonov s výživnejšou, no nie presychajúcou pôdou sa hodia napríklad vyššie, veľkokveté typy odvodené od nášho pakostu lúčneho (Geranium pratense). Odrody z tohto okruhu môžu dorásť aj okolo 60 cm a ponúknu bohaté kvitnutie v modrých odtieňoch. Naopak tam, kde je pôda chudobnejšia a sucho býva pravidlom, sa osvedčí pakost krvavý (G. sanguineum) a jeho nižšie odrody okolo 30 cm. Tieto rastliny zvládajú horúčavy aj dlhšie obdobia bez zálievky a pritom stále vytvárajú kompaktné, úhľadné trsy.
Okrasné listy ako silná stránka pakostov
V modernej záhradnej tvorbe sa čoraz viac pracuje s listom ako s plnohodnotnou ozdobou. Pakosty v tomto smere prekvapia, pretože neponúkajú len kvety, ale často aj veľmi dekoratívne olistenie s výraznou štruktúrou. Zaujímavou voľbou je pakost Renardov (G. renardii), ktorý má mäkké, sivastozelené až šalviové listy. Pôsobí jemne a elegantne, takže dobre dopĺňa rastliny s výraznými kvetmi alebo s tmavým listom.
Ak je cieľom odvážnejší, kontrastný záhon, pozornosť pritiahne pakost lúčny Black Beauty (G. pratense), ktorého listy majú purpurový nádych. V kombinácii so svetlými kvetmi susedných trvaliek vzniká výrazný efekt aj mimo hlavného obdobia kvitnutia, čo predlžuje celkovú atraktivitu výsadby.

Jednoduchá údržba stačí na to, aby zostal pakost vitálny
Medzi pár úkonov, ktoré sa pri pakostoch oplatí robiť, patrí odstraňovanie odkvitnutých súkvetí. Porast potom pôsobí čistejšie a zároveň sa obmedzí nekontrolovaný samovýsev, ktorý môže byť pri niektorých druhoch prekvapivo intenzívny. Keď sa rastlina príliš rozrastie alebo stratí kompaktný tvar, znesie aj razantnejší rez niekoľko centimetrov nad zemou. Pri veľkých kobercových výsadbách sa dá porast skrátiť rýchlo, napríklad nožnicami na živý plot.
Po reze je vhodné dopriať rastlinám živiny a vlahu, aby čoskoro znovu obrástli. Pri niektorých skupinách, najmä pri odrodách odvodených od pakostu lesného a pakostu lúčneho, môže nasledovať aj druhá vlna kvitnutia, takže jednoduchý zásah vráti záhonu sviežosť. Naopak neskorý jesenný rez nie je ideálny, najmä pri druhoch, ktoré zostávajú zelené v zime. Ich listy totiž často plnia ochrannú funkciu a zároveň udržiavajú porast dekoratívny aj mimo sezóny.
Delenie trsov v marci ako najrýchlejší spôsob rozmnožovania
Pakosty patria medzi trvalky, ktoré sa časom dokážu rozrásť do veľkých trsov. Práve preto je ich rozmnožovanie jednoduché a zároveň praktické, ak chcete zaplniť ďalšie miesta v záhrade alebo omladiť starší porast. Najčastejšie sa delia na jar, ideálne v marci, keď rastlina štartuje do novej sezóny.
Postup je jednoduchý. Trs sa opatrne vyberie zo zeme, najlepšie rýľovacími vidlami, aby sa koreňový systém zbytočne nepoškodil. Koreňový bal sa rozdelí na niekoľko častí a jednotlivé diely sa vysadia do nakyprenej pôdy v záhone. Dôležitá je dôkladná zálievka po výsadbe, aby sa rastlina rýchlo ujala a nezaostávala v raste.
Kam pakost vysadiť, aby sa mu darilo dlhodobo
Prednosťou rodu Geranium je, že ponúka riešenie pre väčšinu stanovíšť v záhrade. Do slnečných a zároveň vlhších miest sa hodí napríklad G. endressii, G. himalayense, G. x magnificum, G. pratense alebo G. psilostemon. Tam, kde je skôr polotieň a pôda si drží vlahu, sa uplatní G. gracile, G. himalayense a G. sylvaticum.
Na slnečné a suché stanovištia sú vhodné odolné typy ako G. sanguineum, G. renardii, G. x cantabrigiense alebo G. cinereum. A ak máte v záhrade miesta v tieni, kde býva navyše sucho, práve tam pakost často ukáže svoju najväčšiu silu. Spoľahlivo tu funguje G. macrorrhizum, G. nodosum a tiež G. phaeum, ktoré dokážu vytvoriť životaschopný porast aj v podmienkach, kde mnohé iné trvalky zlyhávajú.
Pakost nie je len jedna rastlina, ale široká skupina trvaliek, z ktorej si možno vybrať variant takmer do akéhokoľvek svetla, pôdy aj štýlu záhrady.
Zdroj: NKZ, Almanac, BBC Gardeners, Wikipedia, Pestrazahrada.cz
Súvisiace články
Ako vypestovať obrovské cibule, ktoré budú ozdobou vašej záhrady
Veľkosť cibule nie je náhoda – rozhoduje odroda, slnko, pôda, správna zálievka, výživa aj čistý záhon. So správnym postupom dopestujete veľké, zdravé a dobre vyzreté cibule aj v domácej záhrade.
Venčekovka vencová bez chýb najčastejšie omyly a ako sa im vyhnúť
Venčekovka vencová (Lychnis coronaria) zaujme striebristými listami a sýto ružovými kvetmi, ktoré v lete vytvoria výrazný akcent. Poradíme, ako jej dopriať správne stanovište, pôdu a ako udržať pod kontrolou samovýsev.
Mulčujte rozumne ušetríte vodu potlačíte burinu a zlepšíte štruktúru pôdy
Mulč pomáha udržať v pôde vlahu, potláča burinu a postupne zlepšuje pôdnu štruktúru. Správny materiál a hrúbka vrstvy znížia potrebu polievania aj pletia a ochránia korene pred výkyvmi teplôt.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.