Najodolnejší živočích sveta meria zlomok milimetra a jeho trik prežitia fascinuje aj vedcov NASA
Želvušky patria k najpozoruhodnejším živočíchom na Zemi. Sú mikroskopické, často merajú len niekoľko desatín milimetra, napriek tomu si získali povesť takmer nezničiteľných organizmov. Veda ich pozná už od 18. storočia, keď ich opísal nemecký zoológ Johann August Ephraim Goeze. Pre ich vzhľad im vtedy dal prezývku malý vodný medveď.
Tieto bezstavovce však obývajú planétu oveľa dlhšie. Ich vývoj siaha viac než pol miliardy rokov do minulosti. Majú segmentované telo, štyri páry končatín zakončených pazúrikmi a napriek nepatrnej veľkosti aj pomerne zložitú telesnú stavbu. Vyskytujú sa v najrozličnejších prostrediach, od machov a pôdy cez sladké vody až po oceánske dno, polárne oblasti, hory aj miesta s extrémnymi podmienkami.
Život v machu aj v mraze
Želvušky sú známe tým, že sa dokážu prispôsobiť prostrediu, ktoré by väčšinu iných organizmov zahubilo. Nájdeme ich v antarktickom chlade, v horúcich prameňoch aj v sopečnom bahne. Niektoré druhy žijú v tenkom vodnom filme na machu, kde hľadajú potravu. Môžu požierať drobné mikroorganizmy, napríklad hlístovce alebo vírniky, iné druhy sa živia obsahom rastlinných buniek.
Ak majú dostatok vody, vedú bežný aktívny život. Problém nastáva vo chvíli, keď prostredie vysychá. Práve vtedy sa ukazuje ich mimoriadna biologická výbava, vďaka ktorej prežívajú obdobia, ktoré by pre iné tvory znamenali koniec.
Keď sa telo zmení na odolný súdoček
Pri nedostatku vody sa želvuška stiahne do zvláštneho pokojového stavu. Zatiahne končatiny, zmenší povrch tela a výrazne obmedzí stratu vlhkosti. Súčasne v jej organizme dochádza k chemickým zmenám, ktoré chránia bunky pred poškodením. Dôležitú úlohu hrá trehalóza, cukor schopný vytvoriť štruktúru pripomínajúcu sklo. Tá pomáha telo akoby zakonzervovať.
Metabolizmus sa pri tomto procese spomalí takmer na nulu, na nepatrný zlomok bežnej aktivity. Tento stav sa nazýva anabióza. Práve vďaka nemu môžu niektoré suchozemské želvušky odolávať suchu, silnému mrazu, radiácii aj toxickému prostrediu. Nejde však o schopnosť všetkých druhov. Najlepšie ju zvládajú tie, ktoré sa počas evolúcie opakovane stretávali s vysychaním.
Rekordné prežitie po desaťročiach

Jedným z najpôsobivejších prípadov bola antarktická želvuška druhu Acutuncus antarcticus. Vedci ju spolu so vzorkou machu zmrazili pri teplote −20 °C a po tridsiatich rokoch ju znovu rozmrazili. Nielenže sa prebudila k životu, ale obnovilo sa aj jedno z jej vajíčok. Oba jedince potom pokračovali v bežnej aktivite a rozmnožovaní.
Tento výsledok ukázal, že nejde len o krátkodobé prečkanie nepriaznivého obdobia. Želvušky dokážu vo vhodnom stave prežiť naozaj mimoriadne dlho. Ich odolnosť voči nízkym teplotám patrí k najväčším záhadám živočíšnej ríše.
Skúšky vo vesmíre a extrémnom tlaku
Veľkú pozornosť vzbudil aj experiment Európskej vesmírnej agentúry z roku 2007. Dehydrované želvušky boli vystavené otvorenému kozmickému prostrediu, teda vákuu, silnej radiácii, slnečnému žiareniu aj prudkým zmenám teplôt. Po návrate na Zem a opätovnom navlhčení sa časť z nich vrátila k normálnemu životu. Začali prijímať potravu, rásť a rozmnožovať sa.
Ukázalo sa tiež, že zvládnu podmienky blížiace sa k absolútnej nule. Ďalšie pokusy priniesli dôkaz ich neobyčajnej odolnosti voči tlaku. Japonskí vedci zistili, že niektoré exempláre vydržali niekoľko hodín tlak 7,5 gigapascalu, čo zodpovedá hodnotám, ktoré panujú hlboko pod zemským povrchom.
Želvušky sa stali prvým známym mnohobunkovým živočíchom, ktorý prežil priame vystavenie podmienkam kozmického priestoru.
Môžu byť aj na Mesiaci
Práve mimoriadna odolnosť viedla vedcov k úvahám, či by želvušky teoreticky nemohli prežívať aj počas cesty vesmírom. Taká predstava zosilnela po havárii izraelskej sondy Berešít na Mesiaci v roku 2019. Na jej palube boli tisíce želvušiek určených na výskum. Ak náraz prečkali vo svojom zakonzervovanom stave, mohli sa stať po ľuďoch druhým mnohobunkovým organizmom, ktorý sa na Mesiac dostal.
To, samozrejme, neznamená, že na mesačnom povrchu aktívne žijú. Bez vody a vhodných podmienok by zostali len v neaktívnom stave. Napriek tomu už samotná možnosť, že tam stále ležia a čakajú, kým by raz prišli priaznivejšie podmienky, ukazuje, aké výnimočné sú tieto nenápadné tvory.
Malý živočích s obrovským významom

Želvušky pripomínajú, že veľkosť nerozhoduje o biologickej sile. Hoci sú sotva viditeľné, dokážu odolať mrazu, radiácii, vákuu aj dlhodobému vyschnutiu. Práve preto fascinujú biológov, astrobiológov aj odborníkov na prežitie života v extrémnych podmienkach. Je možné, že ich tajomstvo raz pomôže aj medicíne, ochrane buniek alebo výskumu života mimo Zeme.
Zdroj: National Geographic, BBC, Newsweek, Pestrazahrada.cz
Milovník prírody, záhrady a všetkého, čo sa hýbe, kvitne alebo rastie. Pestuje doslova všetko, od byliniek po raritné druhy, a rovnako rád sa stará o zvieratá. Pri svojej práci prepája moderné technológie s osvedčenými babičkinými postupmi a má radosť, keď obe cesty vedú k rovnakému cieľu.
Súvisiace články
Invázna lienka, ktorá hryzie, sa usadila aj na Slovensku prevencia je jednoduchšia, než si myslíte
Ázijská lienka (lienka východná) sa u nás rýchlo šíri, vytláča pôvodné druhy a na jeseň vo veľkom zalieza do domov. Poradíme, ako ju spoľahlivo rozpoznať a ako jej vstupu najúčinnejšie predísť.
Zelené zemiaky nestačí len odkrojiť odborníci varujú pred látkami ktoré sa skrývajú aj inde
Zelené sfarbenie zemiakov nie je len estetický problém, často signalizuje zvýšený obsah glykoalkaloidov. Poradíme, ako zemiaky správne skladovať a ako s nimi v kuchyni narábať bez zbytočných strát.
Bylinka, ktorá vonia po citróne a pomáha zaspať aloisia si vás získa hneď po prvom pošúchaní listu
Aloisia, známa aj ako citrónová verbena, očarí výraznou citrónovou vôňou a jemnou chuťou. V kuchyni aj v šálke čaju sa využíva pre príjemné upokojujúce naladenie a sviežosť.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.