Pivónie sa dajú presádzať a september je ideálny čas, no jedna chyba vás pripraví o kvety

Medzi záhradkármi sa dlho drží presvedčenie, že pivónie nie je možné presádzať. V skutočnosti ide skôr o zjednodušenú poučku, ktorá časom získala podobu takmer neporušiteľného pravidla. Dôvodom je najmä to, že pivónie dokážu na jednom mieste prosperovať mimoriadne dlho, často celé desaťročia. Z toho však nevyplýva, že by akýkoľvek presun automaticky znamenal problém.

Odborné záhradnícke zdroje opisujú delenie aj presádzanie pivónií ako bežný postup. Ak sa vykoná vo vhodnom období a správnym spôsobom, rastlina presun zvládne. Jeseň, najmä september, sa pritom považuje za najpriaznivejší termín.

Prečo je práve september ideálny

Koncom leta sa pivónie postupne sťahujú do pokojnejšej fázy. Nadzemná časť už nie je taká aktívna a rastlina ukladá energiu do silných koreňov. Pôda pritom býva ešte vyhriata, zatiaľ čo vzduch sa ochladzuje. Práve táto kombinácia pomáha obmedziť stres po presadení a zároveň dáva novým koreňom šancu ďalej rásť.

Koreňový systém pokračuje vo vývoji ešte dlho po skončení hlavnej sezóny, kým pôda výrazne nevychladne. V českých podmienkach to zvyčajne znamená niekoľko týždňov priestoru na zakorenenie pred príchodom mrazov. V teplejších oblastiach býva časové okno dlhšie, vo vyšších polohách je naopak rozumné práce urýchliť a zvládnuť ich skôr do polovice septembra.

Hĺbka výsadby rozhoduje o kvitnutí

Najdôležitejšou chybou, ktorá sa pri presádzaní robí, je nesprávna hĺbka uloženia. Pri bylinných pivóniách aj pri Itoh pivóniách je potrebné sledovať púčiky, ktorým sa často hovorí očká. Práve z nich na jar vyrastajú nové výhonky a kvety. Tieto očká majú byť len plytko pod povrchom, približne 2,5 až 3 centimetre.

Ak sa rastlina zasadí príliš hlboko, vytvorí síce veľa listov, no kvety môžu chýbať alebo budú veľmi slabé. Itoh pivónie sa v tomto smere správajú rovnako ako klasické bylinné typy, a preto pre ne platí to isté pravidlo. Prenášať ich do nádoby navyše nebýva vhodné, pretože potrebujú dostatok priestoru na hlbšie zakoreňovanie.

Ako postupovať pri bylinných a Itoh pivóniách

Trs je vhodné opatrne vyzdvihnúť, najlepšie rýľovacími vidlami, aby sa čo najmenej poškodili silné zásobné korene. Po odstránení zeminy je dobré rastlinu rozdeliť na menšie časti. Každá by mala mať ideálne 3 až 5 očiek a zodpovedajúce množstvo koreňov. Príliš malé diely sa ujmú, no na bohatšie kvitnutie si zvyčajne počkajú dlhšie.

Po vysadení do novej jamy je potrebné strážiť presnú hĺbku púčikov. Prvú zimu po presadení prospieva ľahká ochrana, napríklad vrstva slamy alebo ihličia. Na jar je však nutné kryt z miesta rašenia odstrániť, aby sa púčiky zbytočne neudusili a nezostali zasypané.

Drevité pivónie majú iné nároky

Pri vrúbľovaných drevitých pivóniách platí opačný princíp než pri bylinných typoch. Miesto vrúbľovania má byť uložené výrazne hlbšie, približne 15 centimetrov pod povrchom pôdy. Vďaka tomu si ušľachtilá časť časom vytvorí vlastné korene a nebude odkázaná iba na podpník.

Zámena týchto dvoch pravidiel býva zásadnou chybou. Kto vysadí bylinnú pivóniu príliš hlboko, pripraví sa o kvety. Kto naopak zasadí vrúbľovanú drevitú pivóniu príliš plytko, obmedzí jej správne zakoreňovanie a dlhodobý vývoj.

Rozdiel medzi starým trsom a sadenicou z kontajnera

Najnáročnejší je presun starého, rozrastného trsu, ktorý rástol na jednom mieste mnoho rokov. Taká rastlina má mohutné a dlhé korene, ktoré sa pri vykopávaní takmer vždy čiastočne skrátia. Ak by sa celý veľký trs iba preniesol inde bez rozdelenia, môže po presadení dlho slabnúť. Rozdelenie na menšie časti preto býva rozumnejšie.

Naopak kontajnerovaná sadenica z obchodu zvyčajne predstavuje menšie riziko. Väčšinou už rastie v správnej hĺbke a koreňový bal možno presadiť do záhona s minimálnym narušením. Podobne je potrebné starostlivo zaobchádzať aj s čerstvou delenou časťou získanou od iného pestovateľa. Oplatí sa skontrolovať stav koreňov, odstrániť poškodené časti a nenechať stred rastliny postupne zasypávať kompostom alebo mulčom.

Kedy sa vrátia kvety

Po jesennom presadení nie je neobvyklé, že pivónia v nasledujúcej sezóne zakvitne len slabo, alebo vôbec. Rastlina najprv investuje energiu do obnovy koreňového systému. Plnší návrat ku kvitnutiu často prichádza o dva až tri roky, pri menších dieloch aj neskôr.

Ak pivónia nekvitne ani po dlhšom čase, najčastejšou príčinou býva príliš hlboká výsadba, nevhodne tienisté stanovisko, prebytok dusíka alebo predčasné odstránenie listov počas leta. Prípadnú nápravu je najlepšie urobiť znova až na jeseň. Práve vtedy majú pivónie najlepšiu šancu zvládnuť presádzanie bez zbytočného oslabenia.

Pivónie teda presádzanie nezakazujú. Len vyžadujú správny termín, citlivý postup a najmä presnú hĺbku výsadby.

Zdroj: Peonita, Martha Stewart, Pestrazahrada.cz