Klimatická zmena ohrozuje úrodu a mení ovocie v slovenských záhradách

Klimatická zmena sa v posledných rokoch výrazne podpisuje na práci ovocinárov aj bežných záhradkárov. Najväčší problém predstavuje posun ročných období, keď sa koniec zimy skracuje a prvé teplejšie dni prichádzajú už vo februári alebo na začiatku marca. Stromy na takéto oteplenie reagujú rýchlo, začnú rašiť a často aj kvitnúť v čase, ktorý sa kedysi stále považoval za rizikový.

Problém je v tom, že teplé obdobie zvyčajne nevydrží. Jarné mrazy sa vracajú takmer pravidelne a stačí aj krátky pokles teploty na niekoľko hodín, aby citlivé kvety a čerstvo nasadené plody utrpeli poškodenie. To, čo na prvý pohľad vyzerá ako nádejný štart sezóny, sa môže počas jedinej noci zmeniť na takmer nulovú úrodu.

Prečo môže byť niektoré tradičné ovocie čoraz vzácnejšie

Výkyvy počasia sa dnes netýkajú len mrazov. Časté je striedanie dlhých suchých období s intenzívnymi lejakmi. Stromy a kry potom nemajú vlahu vtedy, keď ju najviac potrebujú, a neskoršie prudké dažde už situáciu často nenapravia. Voda rýchlo odtečie, pôda sa môže zhutniť a rastliny zažívajú stres, ktorý znižuje úrodu aj kvalitu plodov.

Postupne sa tak dostávame do stavu, keď tradičné druhy a odrody, na ktoré boli záhrady zvyknuté, prestávajú v niektorých oblastiach spoľahlivo rodiť. Pestovatelia potom hovoria o čoraz častejších výpadkoch úrody a o tom, že pri citlivejších stromoch môže byť pestovanie bez ochranných opatrení otázkou šťastia.

Jablká zostávajú jednotkou, ale kvalita sa mení

Jablone sú u nás najrozšírenejšou ovocnou plodinou, no ani im počasie nehrá do karát. Jarné mrazíky dokážu poškodiť skoro rozkvitnuté kvety, a pestovatelia tak v niektorých rokoch prichádzajú o významnú časť úrody. K tomu sa pridáva leto, ktoré je čoraz častejšie suché a horúce. Plody potom nedorastajú do obvyklej veľkosti a strom má problém udržať rovnomerný vývoj.

Teplo a nedostatok vody sa navyše odrážajú aj na chuti a štruktúre. Jablká môžu dozrievať rýchlejšie, často majú vyšší obsah cukru a menej kyselín, čo mení typický chuťový profil. Pri niektorých zberoch sa objavuje aj horšia pevnosť dužiny, plody môžu pôsobiť vodnatejšie a strácať chrumkavosť, na ktorú sú ľudia zvyknutí pri kvalitných odrodách.

Drobné ovocie trpí suchom a horúčavou najviac v čase kvitnutia

Citlivo reagujú aj kry s drobným ovocím, typicky ríbezle alebo maliny. Ak príde dlhé obdobie bez dažďa v čase kvitnutia a nasadzovania plodov, rastliny môžu zhadzovať kvety, plody zasychajú a niektoré výhonky vädnú. Pri opakovaní takýchto stresov sa oslabuje aj celková vitalita krov a ďalší rok býva úroda menšia.

V záhradách môže pomôcť cielená starostlivosť. Dôležitá je najmä výdatná zálievka, teda menej často, ale väčším množstvom vody, aby sa dostala hlbšie ku koreňom. Významné je aj mulčovanie, ktoré obmedzuje prehrievanie pôdy a spomaľuje odparovanie. Napriek tomu aj pri dobrej starostlivosti platí, že extrémne horúčavy a sucho sú pre drobné ovocie záťažou, ktorú kedysi nebolo treba riešiť tak často.

Čerešne doplácajú na mrazy aj na dážď pred zberom

Čerešne patria medzi druhy, ktoré sa vedia veľmi rýchlo rozbehnúť do kvitnutia. Keď sa však po krátkom oteplení vráti mráz, kvety aj mladé plody to často nevydržia. V takej chvíli je škoda okamžitá a následná úroda býva slabá alebo žiadna, a to aj na miestach, kde sa čerešniam dlhodobo darilo.

Ďalšie riziko prichádza tesne pred zberom. Čerešne dokážu prijímať vodu aj cez šupku, takže ak začne v závere dozrievania viac pršať, plody rýchlo napučia a môžu praskať. Naopak pri dlhodobom suchu zostávajú menšie a strácajú šťavnatosť. Výsledkom sú výrazné rozdiely v kvalite z roka na rok, čo komplikuje pestovanie aj plánovanie zberu.

Marhule sú najohrozenejšie a v niektorých oblastiach môžu miznúť

Najväčšie obavy sa často spájajú s marhuľami. Tie totiž kvitnú skoro a ich kvety sú na mráz mimoriadne citlivé. Kým uzavreté puky znesú výraznejší pokles teploty, plný kvet vydrží len slabý mráz a mladé plody po odkvitnutí poškodia aj teploty okolo nuly. V praxi to znamená, že aj zdanlivo slabý mrazík môže zmariť celú sezónu.

Ovocnári preto upozorňujú, že ak budú pokračovať časté jarné mrazy, dlhé obdobia sucha a ďalšie prejavy klimatickej zmeny, pestovanie marhúľ môže byť v časti krajiny čoraz zložitejšie. Bez premyslenej ochrany alebo bez voľby odolnejších odrôd sa z marhúľ môže stať ovocie, ktoré nebude v záhradách ani zďaleka také bežné ako kedysi.

Čo pestovatelia robia na záchranu úrody

Posledné roky ukazujú, že počasie vie byť zradné najmä na jar. Keď sa k tomu pridá sucho v lete, niet sa čo čudovať, že sezónne ovocie môže byť drahšie a menej dostupné. Pre pestovateľov to znamená jediné: ak chcú pozbierať aspoň časť úrody, musia častejšie investovať do ochrany a prevencie.

V sadoch sa preto objavujú ochranné siete proti krupobitiu a tiež protimrazové systémy. Používa sa napríklad vodná hmla alebo jemná závlaha, ktorá po zamrznutí na povrchu kvetov vytvorí ochrannú vrstvu a pomôže udržať pletivá v bezpečnejšej teplote. Niektorí pestovatelia volia aj jednoduchšie zásahy, napríklad jarné bielenie kmeňov, ktoré spomaľuje zahrievanie stromu a môže oddialiť nástup vegetácie.

Popri technických riešeniach rastie význam výberu odrôd a stanovíšť. Čoraz častejšie sa vysádzajú odolnejšie kultivary, ktoré lepšie znášajú teplejšiu klímu, alebo také, ktoré kvitnú neskôr a majú menšie riziko poškodenia mrazom. V mnohých záhradách tak nejde len o to, ako sa o strom starať, ale aj aké ovocie zvoliť, aby malo šancu spoľahlivo rodiť aj v nových klimatických podmienkach.

Budúcnosť záhrad bude viac o prispôsobení než o zvyku

Zmeny počasia dnes zasahujú prakticky všetky bežné ovocné druhy, len každý iným spôsobom. Niečo ničí jarný mráz, niečo sucho, inokedy prebytok vody v nevhodnom čase. Spoločným menovateľom je neistota a väčšie kolísanie výsledkov. To, čo kedysi fungovalo ako stabilná záhradkárska rutina, sa mení na hľadanie rovnováhy medzi ochranou, zálievkou, voľbou odrôd a správnym načasovaním starostlivosti.

Ak sa trend bude ďalej prehlbovať, časť ovocia sa môže v niektorých regiónoch stávať raritou. Zároveň však platí, že vďaka rozumnej prevencii, vhodným odrodám a lepšej práci s vodou sa dá aspoň časť rizík obmedziť. Záhrada tak nemusí o ovocné stromy prísť, len sa bude musieť viac prispôsobiť tomu, že počasie sa už neriadi starými pravidlami.

Zdroj: Novinky, Zemědělec, Fakta o klimatu, Bioreality, Pestrazahrada.cz