Ploštice zapáchajú paradajky a zničia úrodu. Zbavte sa ich skôr, než bude neskoro

Ploštice patria v posledných rokoch medzi najčastejšie riešených škodcov v záhradách. Nejde len o pár jedincov na zelenine, ich výskyt rastie aj v okolí domov a na okrasných rastlinách. Hoci sú často nenápadné, vďaka dobrej prispôsobivosti dokážu obsadiť široké spektrum hostiteľských rastlín a pri premnožení spôsobiť citeľné straty.

Ktoré druhy robia najväčšie problémy

Medzi známe problematické druhy sa zaraďuje ploštica zeleninová (Nezara viridula). Pôvodom je pravdepodobne zo Stredomoria alebo z oblasti východnej Afriky a kedysi bola v Európe typická najmä pre teplé južné regióny. S otepľovaním sa však posúva severnejšie. V našich podmienkach bola zaznamenaná len v posledných rokoch a rýchlo sa udomácnila.

Kľúčovým dôvodom jej úspechu je polyfágnosť, teda schopnosť živiť sa mnohými rastlinami. Odborné zdroje uvádzajú, že môže napádať viac než 150 druhov. Najčastejšie ju záhradkári nachádzajú na paradajkách, paprike a kapustovitej zelenine, no nevyhýba sa ani tekviciam, ovocným stromom, bylinkám a okrasným výsadbám.

Ďalším výrazným škodcom je ploštica mramorovaná (Halyomorpha halys), ktorá sa v Európe objavila v novom tisícročí a postupne sa rozšírila aj do strednej Európy. V praxi býva problémová nielen v záhrade, ale aj tým, že si hľadá úkryt v budovách.

Ako ploštice poškodzujú listy aj plody

Ploštice majú bodavo-cicavé ústne ústrojenstvo. Prepichujú pletivá a vysávajú rastlinné šťavy, čím rastliny oslabujú a znižujú ich vitalitu. Najviditeľnejšie škody bývajú na plodoch, kde sa objavujú deformácie, zhoršenie chuti a suché škvrny. Takáto úroda stráca nielen vzhľad, ale často aj využiteľnosť v kuchyni. Pri silnom napadnutí sa môže celá rastlina vyčerpať a navyše sa ľahšie pridávajú hubové choroby, ktoré prenikajú cez poškodené miesta.

Prečo ich zo záhrady nemožno vyhubiť úplne

Úplná likvidácia ploštíc v záhradnom prostredí je v podstate nereálna. Majú vysokú reprodukčnú schopnosť, sú pohyblivé a dokážu prežívať v rôznych podmienkach. Dospelce navyše vedia priletieť aj z väčšej vzdialenosti a znovu osídliť miesta, kde ste už zásah urobili. K šíreniu prispieva aj človek, pretože ich môže nechtiac preniesť s debničkami, kvetináčmi alebo inými vecami zo záhrady.

Pri ploštici zeleninovej sa uvádza, že počas sezóny môže vytvoriť až niekoľko generácií a prezimuje ako dospelý jedinec, ktorý sa na jar rýchlo presunie na hostiteľské rastliny. Práve preto sa ich počet môže zvýšiť prekvapivo rýchlo.

Prezimenie a výskyt v domácnostiach

Hneď ako sa vonku ochladí, ploštice začnú vyhľadávať úkryty. V prírode sa skrývajú pod kôrou stromov, v opadanom lístí alebo v štrbinách a dutinách. Čoraz častejšie však mieria aj do interiérov, kde majú stabilnejšiu teplotu. Do domu sa dostanú netesnosťami, vetraním alebo spolu s predmetmi prinesenými zvonku. Ich prítomnosť je nepríjemná najmä zápachom a množstvom jedincov, zvyčajne však nejde o zdravotné riziko.

Prevencia v byte a okolo okien

Základná obrana je jednoduchá a stojí na dôslednosti. Dôležité je mať v poriadku siete proti hmyzu, skontrolovať dosadnutie okien a dverí a utesniť škáry, ktorými by sa mohli pretlačiť dnu. Aj drobná netesnosť môže fungovať ako vstupná brána, najmä keď ploštice hľadajú miesto na prezimovanie.

Domáci postrek z kuchyne pri slabšom výskyte

Pri menšom až strednom výskyte možno vyskúšať jednoduchý domáci postrek. Mydlový roztok narúša ochrannú vrstvu tela hmyzu, ktorá bráni vysychaniu, a škodcovia potom postupne hynú dehydratáciou. Účinok býva výraznejší pri mladších vývojových štádiách. Pridanie octu mení pH a môže dráždiť dýchacie otvory, takže v kombinácii s mydlom sa plošticiam zhoršujú podmienky na prežitie.

Roztok možno pripraviť z 1 litra vody, 1 polievkovej lyžice tekutého mydla a 1 polievkovej lyžice octu. Aplikuje sa ručným postrekovačom najmä na spodnú stranu listov. Opakovanie má zmysel približne raz týždenne a tiež po výdatnom daždi, ktorý účinnú vrstvu zmyje.

Postrekujte radšej ráno alebo večer, keď sú ploštice menej aktívne a zároveň sa znižuje riziko poškodenia listov slnkom. Je dôležité počítať s tým, že nejde o systémový zásah, postrek pôsobí len tam, kde hmyz skutočne zasiahnete.

Čo ešte pomáha v praxi bez ťažkej chémie

V záhradách sa čoraz viac uplatňuje šetrná regulácia. Veľmi účinný je ručný zber, najmä keď jedincov nie je extrémne veľa. Rastliny pravidelne kontrolujte a odstraňujte aj znášky vajíčok, pretože včasný zásah výrazne spomalí rast populácie. Najlepšie sa zbiera ráno, keď sú ploštice menej pohyblivé. Nazbierané kusy je praktické odkladať do nádoby s mydlovou vodou, odkiaľ neuniknú.

Ako podporné riešenie sa spomínajú prípravky na báze ílu a mydla. Do hry môžu vstúpiť aj biologické metódy, napríklad využitie parazitických druhov, ktoré napádajú vajíčka ploštíc a bránia vzniku ďalších generácií. Pri chemickej ochrane záhradkári narážajú na to, že mladé larvy sa zle hľadajú a dospelce škodia často vo fáze dozrievania plodov, keď je použitie insekticídov problematické.

Majú ploštice v prírode aj svoju úlohu

Nie všetky ploštice sú len škodcovia. Niektoré druhy sú dravé a živia sa iným hmyzom, napríklad voškami, roztočcami alebo drobnými larvami, čím môžu v záhrade pomáhať. Navyše ploštice používajú obranné žľazy a feromóny nielen na odradenie nepriateľa, ale aj na komunikáciu a zhlukovanie, čo vysvetľuje, prečo ich niekedy nájdete vo väčších skupinách.

Kedy má zmysel paradajky zachraňovať a kedy už nie

Ak sú rastliny výrazne poškodené, plody sa deformujú, zasychajú alebo začínajú hniť a samotná rastlina stráca silu, ponechanie porastu až do konca sezóny môže byť kontraproduktívne. Slabá rastlina už väčšinou nedá kvalitnú úrodu a ploštice medzitým prejdú na ďalšiu zeleninu. Zmysel má pokračovať vtedy, keď máte čas na pravidelnú kontrolu a zásahy, pretože aj v neskorom lete a v septembri môže byť ochrana účinná, najmä keď sa aktivita ploštíc postupne znižuje.

Rovnováha je účinnejšia než snaha o úplné vyhubenie

Najlepšie výsledky zvyčajne neprináša honba za úplnou likvidáciou, ale dlhodobá regulácia. Kombinácia prevencie, priebežného sledovania, ručného zberu, šetrných postrekov a podpory prirodzených nepriateľov dokáže škody výrazne obmedziť. Ploštice zo záhrad úplne nezmiznú, no pri správnom postupe sa nestanú dominantným problémom, ktorý vám každoročne zničí paradajky aj ďalšie plodiny.

Zdroj: Gardening Know How, RHS, Zahrádkár, Pestrazahrada.cz