Gardenino

Ázijský sršeň má v Európe nečakaného nepriateľa vedci potvrdili že ho loví domáci dravec

November 10, 2026 · 5 min čítania · Tomas Rohlena
Ázijský sršeň má v Európe nečakaného nepriateľa vedci potvrdili že ho loví domáci dravec
Ázijský sršeň / Fotografia: Depositphotos

Vedcom z barcelonského Inštitútu evolučnej biológie sa podarilo doložiť, že včelárik lesný, bežný európsky dravec, dokáže plieniť aktívne hniezda ázijského sršňa. Ide o významné zistenie, pretože tento invázny druh sa v západnej Európe rýchlo šíri a spôsobuje problémy miestnej prírode, včelárom aj ľuďom. Nový výskum zároveň naznačuje, že včelárik by mohol zohrať úlohu prirodzeného nepriateľa tohto problematického hmyzu.

Štúdia je výnimočná tým, že nejde len o terénne pozorovanie. Bádatelia využili genetické metódy a vďaka nim po prvý raz s istotou potvrdili, že zvyšky nájdené v hniezde dravca skutočne patrili ázijskému sršňovi. Tým sa včelárik lesný stal prvým známym pôvodným európskym druhom, ktorý dokáže napádať kolónie tejto osy práve v období ich najväčšieho rastu.

Ako vedci na objav prišli

Včelárik lesný sa živí predovšetkým larvami blanokrídleho hmyzu, najmä ôs. Výskumný tím preto v rokoch 2011 až 2018 sledoval populáciu týchto dravcov hniezdiacu v parkoch v okolí Barcelony a skúmal potravu, ktorú dospelé vtáky nosili mláďatám. Pri jednom z odberov vedci objavili úlomky plástov s nápadne veľkými bunkami.

Podľa veľkosti prichádzali do úvahy v zásade len dva druhy. Buď mohlo ísť o veľmi vzácneho miestneho sršňa obyčajného, alebo o nepôvodného ázijského sršňa. Keďže stavba hniezd oboch druhov je si veľmi podobná, samotný vzhľad nestačil na isté určenie.

Rozhodujúci dôkaz priniesla genetika

Včelárik lesný / Foto: Depositphotos
Včelárik lesný / Foto: Depositphotos

Bádatelia siahli po metóde DNA barcoding, teda určovaní druhu podľa krátkeho a premenlivého úseku mitochondriálnej DNA. Aj keď bol genetický materiál v nájdených fragmentoch čiastočne poškodený, podarilo sa ho analyzovať natoľko presne, aby neboli pochybnosti. Výsledok ukázal, že išlo o časti hniezda ázijského sršňa.

Tým sa potvrdilo podozrenie, ktoré medzi odborníkmi už skôr existovalo. Až teraz však bolo možné tvrdenie oprieť o priamy dôkaz, nie iba o nepriame indície či dohady vychádzajúce zo správania dravca.

Prečo je včelárik taký účinný lovec

Včelárik lesný je na vyberanie osích a sršních hniezd mimoriadne dobre prispôsobený. Jeho perie pomáha obmedziť riziko bodnutia a tvar zobáka mu umožňuje rýchlo získavať larvy z plástov. Okrem toho má aj výbornú schopnosť hniezda vyhľadávať, a to tak tie ukryté v zemi, ako aj tie vystavané na povrchu alebo v stromoch.

Prekvapivé je aj to, ako rýchlo tento dravec zaradil nový zdroj potravy do svojho jedálnička. Podľa sledovania v okolí Barcelony sa zdá, že od príchodu ázijského sršňa do územia po jeho využitie včelárikom mohlo uplynúť najviac približne jedno obdobie. To naznačuje značnú potravnú pružnosť a schopnosť rýchlo reagovať na zmeny v prostredí.

Hniezda ázijského sršňa ako ľahko dostupný zdroj potravy

Ázijský sršeň / Vespa velutina / Depositphotos
Ázijský sršeň / Vespa velutina / Foto: Depositphotos

Včelárik zvyčajne uprednostňuje druhy ôs a sršňov, ktoré vytvárajú početné kolónie a ktorých hniezda zostávajú aktívne niekoľko mesiacov. Ázijský sršeň do tohto vzorca presne zapadá. Jeho kolónie rastú dlho a v určitej časti sezóny obsahujú veľké množstvo lariev, teda veľmi výživnej potravy pre mláďatá dravca.

Dôležitá je aj poloha hniezd. Ázijský sršeň často buduje rozmerné hniezda vysoko v korunách stromov, niekedy takmer do veľkosti jedného metra. Pre včelárika to môže byť výhoda, pretože sa k nim dostane ľahšie než k podzemným hniezdam iných druhov, pri ktorých je viac vystavený nebezpečenstvu od pozemných predátorov alebo rušeniu pri manipulácii s korisťou.

Práve súhra veľkého množstva lariev, dlhej aktivity kolónie a pomerne dobrej dostupnosti robí z ázijského sršňa mimoriadne atraktívnu potravu. Navyše obdobie najväčšieho množstva lariev u ázijského sršňa časovo zodpovedá dobe, keď mláďatá včelárika potrebujú najviac potravy.

Môže pomôcť s reguláciou invázneho druhu

Ázijský sršeň sa v Katalánsku začal šíriť od roku 2012 a odvtedy je vnímaný ako vážna hrozba pre miestne ekosystémy aj chov včiel. To, že ho dokáže využívať pôvodný európsky dravec, otvára dôležitú otázku, či by mohol aspoň lokálne prispieť k obmedzovaniu jeho početnosti.

Zatiaľ nemožno tvrdiť, že by včelárik problém s ázijským sršňom vyriešil. Výskum však ukazuje, že príroda si niekedy dokáže nájsť vlastnú reakciu aj na novo prichádzajúce invázne druhy. Už samotný fakt, že európsky predátor dokáže napádať kolónie v čase ich najvyššej produktivity, je z hľadiska biologickej kontroly veľmi zaujímavý.

Ochrana dravca a správne zásahy v krajine

Včelárik lesný / Foto: Depositphotos
Včelárik lesný / Foto: Depositphotos

Autori štúdie zároveň upozorňujú, že z možného prínosu včelárika nemožno ťažiť bez jeho ochrany. Tento dravec je citlivý na vyrušovanie aj na znečistenie prostredia. Predchádzajúce výskumy napríklad preukázali prítomnosť neonikotinoidov v krvi včelárikov, teda insekticídov, ktoré majú na vtáky nepriaznivé účinky.

Ak sú preto hniezda sršňov ošetrené pesticídmi, je dôležité, aby nezostávali voľne v prírode. Mohli by sa stať nebezpečným zdrojom kontaminovanej potravy pre dravce aj iné živočíchy. Rovnako je vhodné obmedziť lesnícke práce alebo iné rušivé zásahy v blízkosti hniezdisk počas obdobia rozmnožovania, približne od apríla do augusta.

Objav neukazuje len ďalšiu zvláštnosť z vtáčieho sveta. Naznačuje aj to, že ochrana domácich predátorov môže mať širší význam pre stabilitu krajiny a prirodzenú obranu proti inváznym druhom.

Nové otázky pre ďalší výskum

Zistenie vyvoláva množstvo ďalších tém. Bude ázijský sršeň pre včelárika dlhodobo výhodným zdrojom potravy, alebo so sebou nesie aj riziká? Môže jeho dostupnosť ovplyvniť úspešnosť hniezdenia dravca, početnosť jeho populácií alebo spôsob, akým využíva územie? A do akej miery sa tento spôsob lovu rozšíri aj do ďalších oblastí Európy?

Výskum tak prináša nielen dôkaz o nečakanej potravnej schopnosti európskeho dravca, ale aj nádej, že aspoň časť tlaku invázneho sršňa môže byť v prírode tlmená prirodzenou cestou.

Zdroj: Inštitút evolučnej biológie Barcelona, Pestrazahrada.cz

Zdieľať
Tomas Rohlena
Tomas Rohlena

Milovník prírody, záhrady a všetkého, čo sa hýbe, kvitne alebo rastie. Pestuje doslova všetko, od byliniek po raritné druhy, a rovnako rád sa stará o zvieratá. Pri svojej práci prepája moderné technológie s osvedčenými babičkinými postupmi a má radosť, keď obe cesty vedú k rovnakému cieľu.

Ohodnoťte tento článok
5.0 (1)

Súvisiace články

Komentáre (0)

Buďte prvý, kto pridá komentár.

Pridať komentár