Invázne rastliny, pre ktoré sa môžete dostať aj do sporu s úradmi

Invázne rastliny sa v slovenskej krajine objavujú čoraz častejšie a nie je výnimkou, že sa samy od seba usadia aj v záhrade, pri plote alebo na zanedbanom pozemku v susedstve. Na prvý pohľad môžu pôsobiť nevinne, niekedy dokonca dekoratívne, lenže ich hlavnou „prednosťou“ je schopnosť rýchlo obsadiť priestor, vytlačiť pôvodné druhy a postupne z neho urobiť jednotvárnu plochu, kde sa ostatným rastlinám nedarí.

Nejde teda len o estetiku alebo o to, že budete mať viac práce s pletím. Pri viacerých inváznych druhoch je problém aj v tom, že sa šíria do okolia a poškodzujú prírodu, a niektoré môžu byť navyše nebezpečné ľuďom či zvieratám. Keď takúto rastlinu necháte bez zásahu, často to skončí tým, že sa jej budete zbavovať roky. V krajnom prípade sa môžete dostať aj do sporu s úradmi, pretože pri vybraných druhoch sa ich výskyt a likvidácia rieši veľmi prísne.

Kde si overiť, čo je invázny druh a čo už nie

Zoznamy inváznych a nepôvodných druhov sa priebežne aktualizujú, pretože sa mení ich rozšírenie aj miera rizika. Ak si nie ste istí, čo vám rastie na pozemku, oplatí sa porovnať rastlinu s informáciami na stránkach Ministerstva životného prostredia a Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR. Užitočné sú aj odborné databázy, ktoré zverejňuje Botanický ústav AV ČR alebo organizácie zamerané na ochranu prírody. Keď je situácia nejasná, nie je hanba obrátiť sa na odborníka a nechať si druh potvrdiť skôr, než sa problém naplno rozbehne.

Desať druhov, ktoré je lepšie v záhrade netrpieť

Trnovník agát

Agát sa kedysi vysádzal veľmi často, pretože rastie takmer všade, výrazne kvitne a jeho vôňa je pre mnohých ľudí symbolom začiatku leta. Práve jeho odolnosť sa však stala slabinou krajiny. Dokáže sa šíriť nielen semenami, ale aj koreňovými výmladkami, takže sa ľahko rozrastá za hranice výsadby a postupne zaberá miesto pôvodným drevinám. Ak agát na pozemku nechcete, treba počítať s opakovanými zásahmi, pretože samotné vypílenie často nestačí.

Boľševník obrovský

Boľševník patrí medzi vôbec najrizikovejšie invázne rastliny. Vyzerá mohutne a pre niekoho aj efektne, lenže jeho miazga môže v kombinácii so slnkom spôsobiť vážne popáleniny. Kto ho na pozemku objaví, mal by konať rýchlo a najmä bezpečne. Manipulácia si vyžaduje dôslednú ochranu pokožky, dlhé rukávy a pevné rukavice. Pri boľševníku je dôležité odstrániť rastlinu aj s koreňmi a nenechať ju znovu obraziť ani vysemeniť.

Láskavec ohnutý

Láskavec je typický príklad zavlečenej buriny, ktorá sa „zviezla“ s osivom alebo prepravou. Najväčšie škody spôsobuje na poliach a v záhradách sa vie správať rovnako nekompromisne. Rýchlo rastie, vytvára veľké množstvo semien a v niektorých oblastiach už býva ťažké ho potláčať aj chemicky, pretože si dokáže vytvárať odolnosť. Keď sa objaví, oplatí sa zasiahnuť včas, ešte skôr, než stihne dozrieť.

Krídlatka japonská

Krídlatka sa často tvári ako nenápadný okrasný ker, ktorý by mohol zakryť nevzhľadné miesto. V skutočnosti ide o jednu z najagresívnejších inváznych rastlín, ktoré dokážu úplne ovládnuť záhradu. Šíri sa extrémne rýchlo, vytvára husté porasty a jej podzemné časti dokážu prežiť aj nešetrné zásahy. Ak sa krídlatka udomácni, likvidácia býva dlhodobá a vyžaduje dôslednosť, niekedy aj cielené použitie vhodného prípravku priamo na koreňový systém.

Škumpa octová

Škumpa býva lákavá ako exoticky pôsobiaca solitéra, ktorá sa na jeseň výrazne vyfarbí. Práve preto ju ľudia niekedy vysadia bez tušenia, že si tým koledovali o problémy. Škumpa sa dokáže šíriť výmladkami, zaberá okolie a jej rast je často ťažké udržať v rozumných medziach. Navyše sa uvádza ako jedovatá drevina, takže pri manipulácii je na mieste opatrnosť, najmä tam, kde sa pohybujú deti.

Štedrec previsnutý

Ker známy pod názvom zlatý dážď očarí previsnutými strapcami žltých kvetov, ktoré pôsobia slávnostne a fotogenicky. Napriek tomu je to rastlina, ktorú je lepšie do záhrady nedávať, ak chcete bezpečné prostredie pre rodinu aj domáce zvieratá. Štedrec je prudko jedovatý, pričom najvyššie riziko predstavujú semená ukryté v strukoch. Pri tejto drevine je dôležité nepodľahnúť kráse kvetov a zvažovať predovšetkým bezpečnosť.

Pajaseň žliazkatý

Pajaseň je mimoriadne odolný strom pôvodom z Ázie, ktorý zvláda sucho, mestské prostredie aj zanedbané plochy. Práve vďaka tomu rastie veľmi rýchlo a dokáže v krátkom čase ovládnuť širšie okolie. Vytláča domáce druhy a zanecháva za sebou porasty, v ktorých sa iné rastliny presadzujú len ťažko. Ak sa ho snažíte odstrániť, je dobré rátať s tým, že z pňa môže znovu obrážať, takže býva potrebné kombinovať mechanické zásahy s cieleným ošetrením rezných plôch.

Brečtan popínavý

Brečtan je rozšírený a mnohí ľudia ho vnímajú ako praktickú popínavú rastlinu na stenu alebo plot. Lenže jeho príchytné korienky sa dokážu dostať aj do drobných škár, kde postupne narúšajú konštrukciu, a na domoch môže narobiť viac škody než úžitku. Navyše sa ľahko rozrastá a prelieza na susedné pozemky, kde oň nikto nestojí. Ak brečtan pestujete, je nutná pravidelná a dôsledná redukcia, aby sa z neho nestal neovládateľný problém.

Libora menlivá

Libora zaujme sýtymi kvetmi, ktoré môžu počas sezóny meniť odtiene. Práve premenlivosť a bohaté kvitnutie z nej robia obľúbenú okrasnú rastlinu. V teplejších podmienkach sa však môže rozrastať viac, než by ste čakali, a v záhrade potom začne súperiť o priestor s inými druhmi. Ak si ju chcete dopriať, rozumnejšie je zvoliť pestovanie v nádobe, kde máte jej rast pod kontrolou a zabránite nekontrolovanému šíreniu.

Vlčí bôb mnoholistý alebo lupina

Lupina je tradičná vidiecka trvalka, ktorú pozná takmer každý a existuje v celej škále farebných kultivarov. Na záhone vyzerá nádherne, lenže má schopnosť húževnato sa šíriť, vytvárať rozsiahle porasty a postupne vytláčať iné rastliny. Často sa navyše šíri aj mimo záhrad do okolitej krajiny, čo môže prekážať nielen prírode, ale aj susedom, ktorým sa časom objaví na pozemku bez pozvania. Kto nechce mať lupinu doslova všade, mal by jej pestovanie dobre zvážiť.

Ako sa zachovať, keď na pozemku objavíte inváznu rastlinu

Základné pravidlo je jednoduché: konať včas a nenechať rastlinu vysemeniť ani posilniť koreňový systém. Pri nebezpečných druhoch myslite na ochranu pokožky a pri rastlinách, ktoré sa šíria podzemkami, rátajte s tým, že samotné pokosenie často situáciu zhorší, pretože ich povzbudí k ďalšiemu rastu. Keď si nie ste istí postupom, je bezpečnejšie vyžiadať si odporúčanie odborníkov. V záhrade totiž platí, že invázna rastlina málokedy zmizne sama, ale takmer vždy sa časom pokúsi prevziať vládu nad celým pozemkom.

Zdroj: NKZ, The Srruce, Gardening Know How, Pestrazahrada.cz