Papriky nekvitnú podľa očakávania pozrite sa ako ich prinútiť plodiť
Niekedy sa paprika na záhone alebo v skleníku tvári úplne spokojne. Má silnú stonku, veľa listov a pôsobí zdravo, lenže kvety nikde a o plodoch ani reči. Príčin môže byť viac a často nejde o jednu chybu, ale o kombináciu podmienok, ktoré rastlinu brzdia. Dobrá správa je, že väčšinu problémov sa dá pomerne rýchlo rozpoznať a postupne upraviť.
Teplota ako najčastejší dôvod neúspechu
Papriky patria medzi teplomilné druhy a ich ochota kvitnúť a nasadzovať plody úzko súvisí s teplotou. Ideálne sa im darí, keď je cez deň približne 21 až 29 °C a v noci okolo 15 až 21 °C. Ak sú noci dlhodobo chladné, rastlina spomalí rast a namiesto kvetov investuje energiu do prežitia a tvorby listovej hmoty. Výsledkom býva situácia, keď paprika nekvitne a tým pádom ani neplodí.
Rovnako škodí aj dlhé obdobie horúčav. Keď teploty vytrvalo presahujú približne 32 °C, kvety sa síce môžu objaviť, no často opadnú skôr, než dôjde k opeleniu a vytvoreniu plodu. Záhradkár potom vidí krátke kvitnutie bez výsledku a má dojem, že rastlina neplodí bez zjavnej príčiny.
Správne načasovanie výsadby a dostatok slnka
Chladný začiatok sezóny býva častou pascou. Sadenice je vhodné dávať von až vtedy, keď sa pôda prehreje a nehrozia prízemné mrazíky. Papriky zároveň potrebujú dlhú sezónu, preto sa často oplatí vysádzať predpestované rastliny staré približne šesť až osem týždňov. Dôležitý je aj svetelný režim, pretože bez minimálne šiestich hodín priameho slnka denne sa kvitnutie aj tvorba plodov výrazne zhoršujú.
Výživa a hnojenie, ktoré môže papriku brzdiť
Ďalším častým dôvodom, prečo paprika netvorí plody, je nevyvážená výživa. Príliš veľa dusíka vedie k tomu, že rastlina bujne narastie, je tmavozelená a mohutná, no tvorbu kvetov a plodov odsúva na vedľajšiu koľaj. Pre nasadzovanie plodov sú naopak kľúčové najmä fosfor a draslík. Ak je týchto prvkov málo, paprika môže kvitnúť slabo alebo kvety nemusia prejsť do plodov.
Papriky pritom zvyčajne nepotrebujú prehnane veľa hnojiva. Často stačí menšia dávka pri výsadbe a druhé, opäť striedme prihnojenie v čase, keď začínajú nasadzovať kvety. Ak si nie ste istí, čo pôde chýba, môže pomôcť jednoduchý test pôdy, ktorý napovie, či je problém vo výžive, pH alebo v dostupnosti niektorých živín.
Keď to s hnojivom preženiete
Ak už k prehnojeniu došlo a paprika sa ženie do listov, existuje spôsob, ako ju povzbudiť ku kvitnutiu. V praxi sa používa listový postrek roztokom horkej soli, ktorý dodá horčík a podporí tvorbu kvetov. Niekedy sa odporúča postrek po približne desiatich dňoch zopakovať. Nie je to zázrak zo dňa na deň, ale môže to pomôcť rastline zmeniť smer rastu.
Hniloba na konci plodu a skrytý nedostatok vápnika
Ak sa už plody začnú tvoriť, ale následne sa objavia prepadnuté tmavé škvrny na ich špičke, býva na vine takzvaná hniloba konca plodu. Tá súvisí s nedostatkom vápnika, prípadne s jeho slabým príjmom. Často sa zhoršuje v období, keď sú nočné teploty dlhodobo vyššie než približne 23 °C. Výsledkom je poškodenie plodov a ich strata, takže záhradkár môže mať dojem, že paprika vlastne neplodí, aj keď sa o to snaží.
Vápnik v pôde pritom niekedy byť môže, len sa k rastline nedostane pre nepravidelnú zálievku alebo stres. Preto je dôležité držať režim zavlažovania čo najstabilnejší a vyhnúť sa striedaniu premokrenia a sucha.

Opelenie, ktoré sa nemusí vždy podariť
Pri paprikách sa môže stať aj to, že kvety síce sú, ale plody sa nevytvoria pre slabé opelenie. V skleníku, na balkóne alebo za bezvetria sa peľ nemusí dobre prenášať. Pomôcť môže jemné zatrasenie rastlinou, aby sa peľ uvoľnil. Kto chce byť dôslednejší, môže opelenie podporiť ručne, napríklad malým štetcom, vatovou tyčinkou alebo aj prstom. Takýto zásah je jednoduchý a niekedy rozhodne o tom, či paprika začne plodiť.
Stres z burín, škodcov a nepravidelnej zálievky
Papriky reagujú na stres veľmi citlivo. Konkurencia burín, napadnutie hmyzom alebo kolísanie vlahy môže spôsobiť, že rastlina zhadzuje kvety, prípadne kvitne len minimálne. Preto sa oplatí udržiavať okolie rastlín čisté, priebežne kontrolovať škodcov a zalievať pravidelne. Ako orientačná dávka sa uvádza približne 2,5 cm vody týždenne, no vždy záleží od teploty, typu pôdy a od toho, či pestujete v nádobe alebo vo voľnej pôde.
Zber ako jednoduchá podpora ďalšieho nasadzovania
Paradoxne môže pomôcť aj častejší zber. Keď zrelé plody nechávate na rastline príliš dlho, paprika do nich ďalej posiela energiu a spomalí zakladanie ďalších. Pravidelné oberanie podporí pokračujúce kvitnutie a tvorbu nových plodov, pretože rastlina sa snaží znovu naplniť svoj reprodukčný cieľ.
Rýchle zhrnutie, čo skontrolovať ako prvé
Ak paprika nekvitne alebo neplodí, zamerajte sa na teploty, minimálne šesť hodín slnka denne, vyváženú výživu s dôrazom na fosfor a draslík, stabilnú zálievku, obmedzenie stresu z burín a škodcov a prípadne podporte opelenie jemným zatrasením alebo ručne.
Keď tieto podmienky postupne upravíte, šanca na bohatú úrodu výrazne vzrastie. Papriky vedia byť vyberavé, no keď majú správne teplo, svetlo a vyrovnaný režim starostlivosti, zvyčajne sa odmenia pravidelným kvitnutím a stabilným nasadzovaním plodov.
Zdroj: Gardening Know How, Almanac , Pestrazahrada.cz
Súvisiace články
Prečo sa čierne ríbezle režú inak ako červené a biele a ako tým zvýšiť úrodu
Hoci ríbezle vyzerajú podobne, čierne plodia najmä na mladom dreve, kým červené a biele využívajú aj staršie výhony s plodonosnými ostrohami. Správny termín a hĺbka rezu po zbere rozhodujú o budúcoročnej násade a zdraví kra.
Odrezky odobraté v septembri vám zachránia výsadbu, ktorú by zima zničila
September patrí k najlepším obdobiam na množenie rastlín odrezkami. Pripravíte si tak vlastnú rezervu pre prípad, že citlivé trvalky či kríky zimu neprežijú.
Zelené paradajky sčervenajú za pár dní stačí jednoduchý trik o ktorom sa nehovorí
Začiatkom septembra ostáva na kríkoch veľa veľkých, no stále zelených paradajok. Jemné prerušenie časti koreňov spolu s pár ďalšími krokmi môže urýchliť vyfarbovanie a znížiť riziko, že úrodu zničí pleseň.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.