Ako úspešne pestovať mnohokvet, aby kvitol celé leto aj na jeseň

Mnohokvety známe ako kniphofie, často označované ako žeravé fakle, patria medzi trvalky, ktoré vedia vniesť do záhrady exotický dojem. V lete a na začiatku jesene vyrastajú nad trsmi úzkych, remencovitých listov vzpriamené kvetné stvoly zakončené hustými valcovitými súkvetiami. Farebnosť býva najčastejšie v teplých tónoch od žltej cez oranžovú až po červenú, pri niektorých kultivaroch sa objavujú aj jemnejšie krémové či nazelenalé odtiene.

Väčšina mnohokvetov je opadavá, teda na zimu zatiahne a na jar znovu vyráža od bázy. Menšia časť druhov je vždyzelená a listy si udržiava aj v zimných mesiacoch, čo je výhoda pre celoročnú štruktúru výsadby. Kvety obsahujú veľa nektáru, preto sú cenné pre opeľovače, najmä včely a motýle, a dobre zapadnú aj do záhrad zameraných na podporu biodiverzity.

Výber vhodného druhu a stanovišťa

Pri výbere je zásadné myslieť na dve veci: dostatok svetla a priepustnú pôdu. Mnohokvety najlepšie kvitnú na plnom slnku, kde stvoly lepšie vyzrievajú a rastlina si udrží kompaktný vzhľad. Niektoré odrody znesú aj ľahký polotieň, no v tieni zvyčajne slabne kvitnutie a vo vlhkejších miestach rastie riziko zimných strát.

Nemenej dôležitá je veľkosť. Sortiment siaha od nízkych typov pod 50 cm až po viac než dvojmetrové solitéry. Do menších záhrad a do nádob sa hodia zakrpatené kultivary, do veľkých záhonov naopak mohutnejšie formy, ktoré môžu vytvoriť výrazný zvislý akcent. Výhodou je, že kvetné stvoly bývajú pevné a väčšina rastlín si poradí aj na veterných stanovištiach, vrátane otvorených a pobrežných polôh.

Pri niektorých druhoch je dobré overiť mrazuvzdornosť. Hoci pôsobia tropicky, väčšina mnohokvetov dobre znáša zimu, ak v zime nestojí v mokre. Citlivejšie typy ocenia chránené miesto pri stene a suchšie prezimovanie.

Kedy a ako mnohokvet vysadiť

Najlepší termín výsadby je jar, keď sa pôda začína prehrievať a riziko dlhodobej zimnej vlhkosti už klesá. Rastlina tak má celú sezónu na zakorenenie a do zimy ide silnejšia. Vysádzajte do pôdy, ktorá dobre odvádza vodu. Ak máte ťažkú a zamokrenú zem, oplatí sa pôdu zlepšiť pridaním hrubšieho materiálu alebo mnohokvet pestovať radšej vo vyvýšenom záhone či v nádobe.

Výsadba rastlín z kvetináča

Rastliny pestované v kontajneroch sadte do rovnakej hĺbky, v akej rástli v pôvodnom kvetináči. Po výsadbe dôkladne zalejte, aby si zemina sadla okolo koreňov, no zároveň dbajte, aby miesto nezostávalo dlhodobo rozbahnené.

Sadenice predávané ako takzvaná cibuľa

Niekedy sa mnohokvety predávajú ako cibule, v skutočnosti ide o skrátený bočný výhon s upravenými koreňmi. Spoznáte na ňom vrcholový púčik alebo krátky výhon. Ten patrí tesne nad úroveň pôdy, aby nezačal zahnívať. Praktické je aj predpestovanie v kvetináči, keď z neho počas sezóny vznikne silnejšia rastlina, ktorú potom presadíte do záhonu.

Pestovanie v nádobách ako riešenie pre vlhké pôdy

Menšie odrody sa dajú veľmi dobre pestovať v kvetináči, čo je výhodné najmä tam, kde je pôda v zime príliš mokrá. Zvoľte nádobu približne od 20 do 23 cm v priemere a použite kvalitný bezrašelinový substrát, ideálne s prímesou ílovitej zložky. Pre lepší odtok vody je vhodné primiešať asi tretinu záhradníckej drte alebo jemného štrku. Umiestnenie voľte čo najteplejšie a najslnečnejšie, pretože v nádobe sa režim vlahy aj teplôt mení rýchlejšie než v záhone.

Zálievka, hnojenie a bežná starostlivosť počas roka

Po výsadbe v prvom roku doprajte mnohokvetu občasnú výdatnú zálievku, aby pôda nevysychala do hĺbky. Keď sa rastlina ujme, býva prekvapivo odolná a zalieva sa len pri dlhšom suchu. Pred každou zálievkou skontrolujte, či je pôda suchá približne do 15 cm hĺbky, pretože premokrenie je častejší problém než sucho. Trvalé podmáčanie môže viesť k hnilobám koreňov a oslabeniu rastliny pred zimou.

Mnohokvet zvyčajne nepatrí medzi druhy náročné na živiny. V bežnej záhradnej pôde si vystačí bez pravidelného prihnojovania. V chudobných alebo piesčitých pôdach však na jar pomôže univerzálne hnojivo, ktoré podporí tvorbu listov aj kvetných stvolov. Rastliny v nádobách je vhodné prihnojiť každoročne na jar, pretože živiny sa zo substrátu rýchlo vyčerpajú.

Odstraňovanie odkvitnutých stvolov

Keď súkvetie dokvitne, je dobré celý kvetný stvol zrezať až pri báze. Rastlina potom pôsobí upravenejšie a zároveň si zbytočne neodoberá energiu na tvorbu semien. Ak však chcete semená zbierať na výsev, nechajte niekoľko stvolov dozrieť.

Prezimovanie a ochrana pred vlhkosťou

Najčastejšou príčinou neúspechu je zimné mokro v kombinácii s chladom. V priepustnej pôde väčšina mnohokvetov zimu zvládne bez väčšej pomoci. Naopak v ťažkej, dlhodobo vlhkej zemine sa zvyšuje riziko zahnívania koreňov a odumretia srdiečka.

Citlivejšie druhy a odrody je vhodné na zimu chrániť prekrytím stredu rastliny suchým materiálom, napríklad slamou, prípadne ľahkou netkanou textíliou, ktorá udrží rastlinu suchšiu a chráni pred mrazom. Rastliny v nádobách presuňte na závetrné miesto k stene alebo do nevykurovaného skleníka. Kvetináč má zmysel zaizolovať, pretože korene sú v nádobe premŕzajúcimi stenami ohrozenejšie než v zemi.

Rez listov a jarné upratovanie

Pri opadavých mnohokvetoch listy na jeseň zasychajú. Cez zimu ich ponechajte, pretože chránia korunu pred priamym chladom aj vlhkosťou. Na odstránenie sa hodí až jar, zvyčajne koniec marca alebo apríl, keď už pominú najhoršie výkyvy počasia. Suché listy zrežte čo najnižšie pri báze, no dávajte pozor na nové vyrastajúce výhonky.

V miernejších oblastiach môžu niektoré listy zostať čiastočne zelené. Aj vtedy je vhodné staré olistenie na jar odstrániť, aby rastlina rýchlejšie obrástla. Pri vždyzelených druhoch stačí vytrhať alebo odstrihnúť len poškodené a odumreté listy. Pri práci sa hodia nepremokavé rukavice, pretože listové pošvy bývajú po zime vlhké a môžu šmýkať.

Obnova starších trsov a rozmnožovanie

Staršie trsy časom hustnú, v strede sa môžu vyčerpávať a kvitnutie slabne. Preto je vhodné raz za niekoľko rokov rastlinu vybrať a rozdeliť na menšie časti. Najlepšie obdobie je jar. Delenie síce môže dočasne znížiť kvitnutie v danom roku, no dlhodobo vedie k vitálnejším rastlinám a bohatšiemu nasadeniu kvetov.

Mnohokvety sa rozrastajú podzemkami a často vytvárajú bočné odnože, ktoré sa dajú odobrať aj bez vybratia celého trsu. Pred výsadbou nových častí je užitočné zlepšiť pôdu pridaním vyzretého kompostu alebo dobre rozloženého maštaľného hnoja, aby rýchlejšie zakorenili.

Výsev zo semien

Rozmnožovanie semenami je pomalšie, no môže byť zaujímavé, pretože sa mnohokvet ľahko kríži a semenáčiky môžu mať odlišné farby než materské rastliny. Zrelé semená sa zbierajú na jeseň a do jari ich možno uchovať v chlade. Na jar sa vysievajú do misiek pri teplote okolo 15 °C. Počítajte s tým, že na prvé kvety sa zvyčajne čaká približne tri roky, pretože mladé rastliny potrebujú čas na vytvorenie silného trsu.

Najčastejšie problémy a ako im predchádzať

Mnohokvety bývajú celkovo odolné, napriek tomu sa môžu objaviť ťažkosti. Slizniaky a slimáky niekedy obžierajú mladé kvetné stvoly, preto je dobré kontrolovať porast pri báze, kde sa radi skrývajú. Vošky sa môžu zhlukovať na mladých výhonkoch súkvetí a pri silnom výskyte spôsobujú deformácie.

Z pohľadu dlhodobého zdravia sú najvážnejšie hniloby koreňov, ktoré sa prejavujú vädnutím a matnými listami, ktoré sa dajú ľahko vytiahnuť. Prevenciou je výsadba do dobre odvodnenej pôdy a rozumná zálievka. Ak sa na mieste už skôr objavila hniloba koreňov, nie je vhodné tam mnohokvet znovu vysádzať, pretože patogén môže v pôde pretrvávať.

Zdroj: RHS, Garden Design, Garden Express, Pestrazahrada.cz