Čo urobiť s chryzantémami v novembri, aby vydržali dlhšie a neskončili zbytočne v koši
Chryzantémy patria k najvýraznejším kvetom neskorej jesene. Zdobia záhrady, dvory, terasy aj pietne miesta práve v čase, keď väčšina ostatných rastlín už stráca farbu aj silu. Hoci sú pomerne odolné, s príchodom chladných nocí potrebujú správnu starostlivosť. Kto vie, ako s nimi v novembri naložiť, môže si ich krásu predĺžiť a v mnohých prípadoch ich zachrániť aj na ďalšiu sezónu.
Jesenné prihnojenie pomôže pred zimou
Jedným z najdôležitejších krokov je doplnenie živín ešte pred príchodom silnejších mrazov. Hnojivo je najlepšie aplikovať po daždi alebo po zálievke, keď je pôda vlhká a živiny sa lepšie dostanú ku koreňom. Vhodnou voľbou je superfosfát v množstve 40 až 50 gramov na meter štvorcový a k tomu 25 gramov síranu draselného. Takáto výživa podporí vyzretie rastlín a zlepší ich odolnosť počas zimných mesiacov.
Ochrana pred chladom predĺži kvitnutie
Hneď ako sa objaví prvé výraznejšie ochladenie a nočné mrazy, je vhodné chryzantémy na noc prikrývať. Vďaka tomu môžu kvitnúť dlhšie a nepoškodia ich prudké výkyvy teplôt. Ako kryt poslúži bežný priedušný materiál, ktorý ochráni kvety aj listy. Nevhodný je naopak polyetylén, pretože pod ním rastlina zle dýcha a môže trpieť nadmernou vlhkosťou.
Niektoré odrody vonku zimu neprežijú
Nie všetky chryzantémy zvládnu mráz priamo v záhone. Citlivejšie bývajú najmä veľkokveté a zakrpatené odrody, ktoré sa často predávajú v črepníkoch. Tie treba pred zimou zrezať, vybrať zo zeme a uložiť na tmavé a chladné miesto. Ideálne je prostredie s teplotou okolo 4 až 6 °C. Takéto podmienky pomôžu rastline prezimovať bez zbytočného stresu.
Ako pripraviť mrazuvzdorné chryzantémy

Aj odolnejšie druhy vyžadujú základnú prípravu. Keď úplne odkvitnú, je vhodné odstrániť väčšinu stoniek a ponechať len hlavné časti dlhé približne 15 cm. Potom je dobré prihrnúť ku koreňom zeminu a vytvoriť ochrannú vrstvu. Zdravé a silné trsy vďaka tomu lepšie znášajú zimné obdobie a na jar znovu vyrašia.
Chryzantémy z črepníka alebo z cintorína sa dajú uchovať doma
Ak ste si priniesli chryzantémy v nádobe, je možné ich prezimovať aj v interiéri alebo v chladnejšej technickej miestnosti. Po odkvitnutí ich skráťte asi na 10 až 20 cm a preneste do pivnice, garáže alebo inej svetlej miestnosti, kde teplota neklesá pod nulu. Počas zimy zalievajte len veľmi striedmo. Pred každou zálievkou skontrolujte, či je zemina niekoľko centimetrov pod povrchom naozaj suchá.
Na prelome februára a marca je možné črepníky premiestniť do teplejšieho priestoru a zálievku postupne zvýšiť. Čoskoro sa objavia nové výhonky, čo je signál, že rastlinu možno rozdeliť na menšie časti a presadiť do čerstvého substrátu.
Výsadba do záhrady je možná, ale nie vždy istá
Chryzantémy z črepníka sa dajú pred zimou vysadiť aj priamo do pôdy. Úspech však závisí od odrody aj priebehu zimy. Vo všeobecnosti platí, že drobnejšie kvitnúce chryzantémy bývajú odolnejšie než veľkokveté typy. Pred výsadbou je vhodné skrátiť výhonky, rastlinu dobre zaliať a po vysadení prikryť okolie koreňov vrstvou kôry alebo čečinou. V miernejšej zime majú takto ošetrené rastliny slušnú šancu prežiť až do jari.
Keď rastlina neprežije, poslúži aspoň kompostu
Uschnuté alebo zmrznuté chryzantémy netreba automaticky vyhadzovať do odpadu. Môžu sa stať cennou súčasťou kompostu, z ktorého vznikne na jar kvalitný materiál do záhonov. Aj týmto spôsobom sa dá rastlina zmysluplne využiť.
Chryzantémy si môžete jednoducho rozmnožiť

Tieto obľúbené jesenné kvety sa dajú pestovať aj z odrezkov. Stačí rozdeliť stonku na menšie časti, prípadne využiť aj bočné vetvičky. Odrezky je dobré najprv namočiť do vody a následne do stimulátora zakoreňovania. Potom sa sadia asi 1 cm hlboko do bežného neutrálneho substrátu. Zeminu jemne navlhčite a každú nádobu prekryte vrecúškom, aby sa udržala vlhkosť.
Najlepšie zakoreňujú na svetlom mieste pri teplote okolo 25 °C. Približne po troch týždňoch začnú tvoriť korene a objavia sa nové výhonky. Na jar, keď sa oteplí, možno mladé rastliny presadiť von a vypestovať si vlastné bohato kvitnúce chryzantémy.
Zdroj: Gardening Know How, To je nápad, Martha Stewart, Pestrazahrada.cz
Milovník prírody, záhrady a všetkého, čo sa hýbe, kvitne alebo rastie. Pestuje doslova všetko, od byliniek po raritné druhy, a rovnako rád sa stará o zvieratá. Pri svojej práci prepája moderné technológie s osvedčenými babičkinými postupmi a má radosť, keď obe cesty vedú k rovnakému cieľu.
Súvisiace články
Prečo nechať korene starých rastlín v záhone a zbytočne ich nevyťahovať zo zeme
Pri upratovaní záhonov po sezóne často zbytočne vyrývame celé rastliny aj s koreňmi. Ak boli zdravé, stačí odstrihnúť vňať a korene nechať v pôde, kde sa postupne rozložia a zlepšia jej štruktúru aj úrodnosť.
Skúsení záhradkári lístie nevyhadzujú vedia akú hodnotu má pre pôdu aj rastliny a využívajú ho šiestimi spôsobmi
Opadané lístie je cenný organický materiál, ktorý prirodzene vracia živiny späť do pôdy a zlepšuje jej štruktúru. Využite ho na kompost, listovku, mulč, na trávnik, na skladovanie zeleniny aj ako zimné útočisko pre užitočné živočíchy.
Ruže cez zimu ochráni kopček zeminy, rozhoduje však, odkiaľ ju vezmete, chyba môže zničiť celý ker
Jesenné nakopčenie ruží funguje len vtedy, ak zeminu neberiete priamo od kra. Inak môžete odhaliť korene a oslabiť rastlinu práve pred príchodom mrazov.
Komentáre (0)
Buďte prvý, kto pridá komentár.